Kvóty sú podľa neho potrebné, keďže sú v súčasnosti jediným mechanizmom, ako sa vysporiadať s utečeneckou krízou.
„Nezúčastniť sa tohto systému je podľa mňa zlá reakcia,“ povedal Schulz. Imigračná kríza podľa neho si vyžaduje spoločné európske riešenie a EÚ by sa mala teraz zamerať na ochranu vonkajších hraníc a na redistribúciu utečencov z registračných stredísk (hotspotov).
Slovensko povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov v EÚ napadlo na Súdnom dvore EÚ, žalobu proti kvótam podalo tiež Maďarsko. Česko, ktoré pri hlasovaní ministrov vnútra členských štátov EÚ o zavedení povinných kvót na premiestnenie utečencov bolo tiež proti, voči tomuto rozhodnutiu nemienia podnikať právne kroky.
Takzvaný mini-Schengen by podľa Schulza bol rizikom pre budúcnosť Európskej únie. „Opätovné zavedenie systematických kontrol na hraniciach alebo vylúčenie niektorých krajín zo Schengenu by nebolo príliš zmysluplné,“ dodal predseda europarlamentu.
Kľúčová je podľa neho aj otázka bezpečnosti. „Parlament vyzval jednotlivé krajiny, aby čo najviac spolupracovali pri výmene informácií o teroristických hrozbách a aby ostatným krajinám nebránili v prístupe k tomu, čo vedia. Zhromažďovanie dát je jedna vec a výmena druhá,“ podotkol Schulz.
Schulz už v rozhovore s nemeckým denníkom Die Welt uviedol, že žiadna krajina nemôže zvládnuť sama výzvy, akou je migračná kríza. Jedinou možnosťou je podľa neho spolupracovať v rámci Európskej únie. Tej podľa neho hrozí rozpad a jej zástancovia musia bojovať, aby ju udržali. Nebezpečenstvom je podľa neho predovšetkým vzostup populizmu a nacionalistické reakcie na migračné krízu.
„Európska únia je v nebezpečenstve. Nikto nemôže povedať, či bude existovať v tejto forme o desať rokov,“ uviedol Schulz. „Ak ju chceme, musíme za ňu veľmi tvrdo bojovať,“ dodal.
Európska únia podľa Schulza nie je jedinou alternatívou, ďalšou možnosťou je podľa neho Európa, v ktorej prevládne nacionalizmus, hranice a múry. „To by bolo hrozné, lebo taká Európa priviedla náš kontinent opakovane do katastrofy,“ dodal.