Foto: SITA/AP
„Tých, ktorí sú už tam, však nestiahneme,“ cituje Reuters z utorkového vyhlásenia Mevlüta Çavuşoglua, šéfa tureckej diplomacie, podľa ktorého napriek všetkému „Turecko rešpektuje irackú zvrchovanosť“.
Opačný názor majú na krok Ankary v Bagdade a napríklad aj v Moskve, ktorá podľa zdroja z ruského ministerstva zahraničia už požiadala o prerokovanie problému na pôde BR OSN. Ako však upozornila agentúra TASS, nepôjde o mimoriadne zasadanie BR, ale o rokovanie za zatvorenými dvermi a bude to v bode „rôzne“. Podľa odborníka na Blízky východ Jevgenija Satanovského správanie Ankary je v každom prípade jasným prejavom agresie.
Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že vojnový konflikt medzi Irakom a Tureckom nehrozí a vyjadrenia Bagdadu, podľa ktorého vraj „poženie“ Ankaru pre jej správanie na pôdu OSN, je iba „varením z vody“. Zároveň iracký postoj v tomto smere charakterizujú ako snahu zachovať pred očami medzinárodného spoločenstva obraz Iraku ako jednotného štátu.
"Možnosti irackej ústrednej vlády urobiť čosi s tureckými jednotkami na území irackého Kurdistanu sú veľmi obmedzené. V Bagdade môžu povedať čo chcú, ale problémom je, že kontroverzné územie kontrolujú Kurdi a fakticky nepatrí Iraku.
Trvá to od roku 2003 (od vpádu USA do Iraku – pozn. red.)," pripomenul pre agentúru RIA Novosti politológ Sergej Demidenko. V tejto súvislosti jeho kolega Viktor Nadejin-Rajevskij upozornil, že kľúčovú úlohu na severe Iraku hrajú v tejto chvíli samotní Kurdi.
„Situácia je nejednoznačná. Turci tvrdia, že ich pozvali, Iračania to odmietajú. Kľúčovým momentom bude situácia, keď Kurdi podporia Turkov,“ dodal odborník s tým, že čoskoro sa možno dozvieme, že tureckých vojakov pozvala „autonómna republika Kurdistan“.
Vyjadril skepsu v súvislosti s možnosťou Bagdadu vojensky sa postaviť Ankare. „Nemá takú možnosť. Iracká armáda nebude bojovať a ani nemôže. Napokon prehrala boj aj s Islamským štátom,“ dodal Nadejin-Rajevskij.
Turecká vojenská prítomnosť na severe Iraku napokon neprekvapuje. Hlavne preto, lebo existuje úzke prepojenie tureckého prezidenta Recepa Erdogana s Masúdom Barzánim, pešmergami a ich Kurdskou demokratickou stranou.
Barzání je dlhoročný lídrom (od roku 1979) a dnes akýmsi regionálnym prezidentom, a hlavne najspoľahlivejším spojencom Turecka a Západu. Pravdepodobne tu kdesi je odpoveď na otázku, prečo Ankara stavila aj v tomto prípade na to známe „najlepšia obrana je útok“ a odmietla žiadosť Bagdadu stiahnuť sa zo severu krajiny.
Turecký premiér Ahmet Davutoğlu išiel v utorok ešte ďalej. V súvislosti s ruskými protitureckými sankciami uvalenými Moskvou po plánovanom provokačnom zostrelení ruského bombardéra nad sýrskym územím vyhlásil: "Ak bude treba, tak budeme tvrdo reagovať.
Turecko nie je krajina, ktorej možno takýmto spôsobom (sankciami) robiť problémy." Ozvenou mu je podpora USA, pre ktoré je ruské úsilie o návrat ako globálneho hráča aj do strategickej oblasti Stredného a Blízkeho východu minimálne rovnakým nebezpečenstvom, ako je pre Washington existencia teroristov z IS.