„Poľsko podobne ako iné stredoeurópske krajiny je rozhodne proti britským požiadavkám obmedziť migrantom z únie prístup k sociálnym dávkam. Oprávnenie poberať sociálne dávky by vzniklo až po štyroch rokoch platenia daní v Británii, čo je podľa expertov výrazné narušenie základných zásad slobodného pohybu osôb,“ poznamenal poľský spravodajský server Onet.
Každoročne do krajiny prichádza 300-tisíc prisťahovalcov, vrátane tých slovenských, ktorých je tam aktuálne približne 100-tisíc evidovaných pracujúcich. Cameron chce znížiť celkové číslo prisťahovalcov o viac ako polovicu. Ešte pred jeho príchodom do poľskej Varšavy prišli tamojšie médiá s informáciou, že by mal zrejme dosiahnuť tiché odsúhlasenie poľskej vlády len v prípade obmedzenia prídavkov na deti žijúce mimo Británie.
Varšava, naopak, zrejme podporí Camerona v otázkach, ako je posilňovanie konkurencieschopnosti EÚ, lepšie postavenie národných parlamentov v únii, ako aj členských štátov, ktoré neprijali euro. Poľsko je jedným z nich. Britský premiér sa včera večer stretol s poľskou premiérkou Beatou Szydlovou a dnes má na programe stretnutie s prezidentom Andrzejom Dudom.
Prísne pravidlá prisťahovalectva
Cameron má viacero plánov v oblasti migrácie. Plánuje napríklad poslať prisťahovalcov preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie.
Európska komisia aktuálne žaluje Britániu za to, že pri schvaľovaní detských prídavkov pre občanov iných členských štátov EÚ kontroluje, či majú v Británii trvalý pobyt. Podľa nej je to porušenie práva na slobodu pohybu. Cameron však ide so svojimi požiadavkami ďalej. Británia požaduje, aby sa voľný pohyb osôb nevzťahoval na nové členské krajiny únie, kým sa ich ekonomika výraznejšie nepriblíži úrovni britskej ekonomiky.
Cameron to všetko chce dosiahnuť ešte pred britským referendom, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční už v júni budúceho roka. V ňom sa Briti majú rozhodnúť, či chcú zotrvať v únii, alebo nie. Obmedzenie sociálnych dávok, okresanie počtu migrantov z EÚ, ako aj celková reforma únie sú pre Camerona kľúčové veci, ktoré bude so svojimi európskymi partnermi riešiť aj na summite budúci týždeň v Bruseli. Neočakáva sa však, že už na decembrovom summite dôjde k nejakej dohode.
Cameron hovorí za Britov
Britský premiér už nedávno absolvoval podobné návštevy európskych štátov, dokonca v júni tohto roka bol aj na Slovensku. Európskym politikom podľa jeho slov „tlmočí“ pocity Britov, ktorí nie sú so súčasným stavom spokojní a chcú v Európe zmenu. Naráža najmä na prebujnenú bruselskú byrokraciu, prílev imigrantov do Británie, ako aj ich veľký britský príspevok do spoločného európskeho rozpočtu. Cameron chce „menej Európy“, pričom Brusel hovorí jasne – súčasné problémy Európy vyrieši len väčšia integrácia krajín.
Ak by Cameron predsa len pritlačil Brusel k zmene pravidiel, neznamenalo by to automaticky rýchly proces. Schválenie nových dohôd by pritom muselo v niektorých krajinách prejsť referendom. Schválenie by sa vyžadovalo aj od samotného Európskeho parlamentu.
„Veľká Británia nikdy nestála o zjednotenie Európy. Je to skôr projekt Nemecka, Francúzska a Beneluxu. Británia tam bola do doby, kým cítila z tohto členstva výhody. Teraz cíti, že viac dopláca, ako z nej prijíma. Uvedomuje si, že pre ňu bude lepšia ekonomická spolupráca s EÚ podobne ako Nórsko alebo Švajčiarsko, ako byť členom EÚ,“ myslí si Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment.
Jean Claude Piris, ktorý je konzultantom Európskej únie v oblasti medzinárodného práva, pripomína, že vzťahy medzi Britániou a zvyškom Európy sa nikdy nedali nazývať vrúcnymi. Štyridsať rokov členstva Britov v EÚ je sprevádzaných rôznymi výnimkami pre Britov. Napríklad udržanie prístupu na vnútorný trh bez zmeny pravidiel, zachovanie národných kontrol v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, teda sú mimo schengenského priestoru. Briti prinútili EÚ liberalizovať zahraničný obchod či odmietli propagovanie federalistických symbolov.
Prieskumy hovoria o Brexite
Ak by sa Cameronovi nepodarilo zmeny v únii presadiť u jeho európskych partnerov do plánovaného júnového referenda, je možné, že Briti sa vyslovia za odchod krajiny zo spoločného európskeho bloku. Aktuálne si totiž mnohí z nich spájajú prisťahovalectvo s nedávnymi teroristickými útokmi v Paríži, ale aj Londýne. Utečenci sú veľmi citlivou témou medzi bežnými Britmi, a to by mohlo viacerých prinútiť v referende vyjadriť únii „nie“. Preto Cameron musí ukázať, že situáciu s migrantmi má pod kontrolou a dosiahne v migračnej politike zmeny.
Z aktuálneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre denník The Independent vypracovala spoločnosť ORB, vyplýva, že už viac ako polovica Britov je za odchod krajiny z únie. Za vystúpenie z Európskej únie sa vyslovilo 52 percent opýtaných, zatiaľ čo 48 percent z 2-tisíc respondentov povedalo, že krajina by mala v dvadsaťosmičke zostať. Najnovší prieskum ukázal, že odpor k zachovaniu britského členstva v EÚ rastie s vekom. Zostať v EÚ chce podľa prieskumu 69 percent mladých Britov vo veku od 18 do 24 rokov. Naopak, iba 38 percent ľudí starších ako 65 rokov má rovnaký názor, zatiaľ čo 62 percent požaduje odchod z únie.