Dodal, že sa stretáva aj s niektorými ukrajinskými politikmi, ale s ohľadom na ich bezpečnosť odmietol uviesť ich mená.
V rozhovore sa vrátil k svojmu rozhodnutiu spred dvoch rokov o pozastavení príprav na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ, ktoré malo za následok vlnu protivládnych protestov sprevádzaných aj násilnosťami a obeťami na životoch.
Janukovyč pripomenul, že vtedajšie ukrajinské vedenie chcelo najprv vyriešiť sporné otázky, ale po rozhodnutí oddialiť podpísanie zmluvy s EÚ bol „okamžite označený za diktátora“. V Európe „začali konať tvrdo a jednoznačne“. „Silnú Ukrajinu nikto nepotrebuje. Treba, aby bola poslušná a prosíkajúca,“ uviedol Janukovyč. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že „časom“ aj samotní Ukrajinci pochopia, že okrem nich samých silnú Ukrajinu nepotrebuje nikto.
Exprezident sa vyjadril aj k násilnostiam na kyjevskom Námestí nezávislosti, do ktorých vo februári 2014 prerástli protivládne protesty. Je presvedčený, že za streľbou stáli predstavitelia súčasného vedenia krajiny. Podľa jeho názoru do toho „môže byť“ zapletený tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksandr Turčynov, prvý podpredseda parlamentu Andrij Parubij i predseda jeho branného a bezpečnostného výboru Serhij Pašinskij.
Janukovyč poukázal na to, že tieto osoby neboli ani raz predvolané na výsluch. „Ja to chápem, veď pôsobia ako konzultanti vyšetrovateľov,“ ktorým radia, ako postupovať, poznamenal. Vysvetlil, že práve vďaka tomu „zmizli všetky fakty a dôkazy“.
Dodal, že títo ľudia „starostlivo zamietli stopy“. Súčasne však vyjadril nádej, že ak sa situácia v krajine zmení a „predsa len sa začne skutočné nezávislé vyšetrovanie“ tragických udalostí na námestí, známom aj ako Majdan, „bude ešte možné nájsť vrahov a dokázať im vinu“. Janukovyč dodal, že aj on osobne je na tom zainteresovaný.
Upozornil tiež, že podporovaním „protiprávnych a zločinných akcií radikálov“ na Majdane prispelo terajšie vedenie krajiny k súčasnej vysokej miere zločinnosti a nedodržiavania zákonov v krajine.
Janukovyč jednoznačne poprel, že by za smrť civilistov niesli zodpovednosť elitné policajné oddiely Berkut. Odmietol aj tvrdenia súčasného vedenia Ukrajiny, podľa ktorého boli dôkazy o vine jednotiek Berkut zlikvidované alebo vyvezené do zahraničia.
Tvrdenia, že za jeho vlády bola Ukrajina skorumpovaná najviac, Janukovyč vyvrátil, odvolávajúc sa na nedávno zverejnený prieskum amerických republikánov, podľa ktorého sa občania Ukrajiny vyjadrili, že za Janukovyčovej vlády sa s korupciou bojovalo účinnejšie ako teraz.
V rozhovore pre RIA Novosti sa vyjadril tiež k celému radu obvinení, ktoré voči nemu vzniesli ukrajinskí vyšetrovatelia a prokuratúra. Vznesené obvinenia odmietol a poukázal na to, že výroky vyšetrovateľov svedčia o tom, že „prezumpcia neviny na Ukrajine prestala existovať“.
Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny, ktorý je jedným z dôsledkov politickej krízy v krajine, navrhol riešiť federalizáciou – podľa vzoru USA, Nemecka či Švajčiarska.
Poznamenal, že pre súčasné vedenie Ukrajiny je federalizácia synonymom „separatizmu a terorizmu“. Podľa jeho názoru by sa Ukrajina, keď „na to dozrie“, mala vydať práve touto cestou. Uviedol, že federalizácia bude vždy témou vnútropolitickej debaty na Ukrajine.
Janukovyčov nástupca v úrade, prezident Petro Porošenko, dôsledne odmieta možnosť federalizácie Ukrajiny a trvá na tom, že by mala zostať unitárnym štátom. Kyjevské vedenie však deklaruje pripravenosť na decentralizáciu, ktorá sa nebude vzťahovať na záležitosti súvisiace s obranou, národnou bezpečnosťou a zahraničnou politikou. Aj tento návrh však na Ukrajine naráža na odpor časti verejnosti.