Zložkami jadrovej triády sú strategické bombardéry, zo zeme odpaľované medzikontinentálne balistické strely a balistické strely vystreľované z ponoriek.
Putin ako hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl v Moskve na zasadaní rozšíreného kolégia ministerstva obrany vytýčil hlavné ciele tohto rezortu na budúci rok a vypočul si správu o aktuálnom stave ruskej armády, ktorú predniesol minister obrany Sergej Šojgu.
Ako informovala agentúra RIA Novosti, Putin na zasadnutí osobitne vyzval na dôslednú prípravu vojakov a dokonalé oboznámenie s novou technikou a jej zvládnutie.
Mimoriadnu pozornosť je podľa Putina potrebné venovať posilneniu bojového potenciálu strategických jadrových síl a realizácii obranných vesmírnych programov, ako aj zvyšovaniu efektivity ich systémov.
Šéf Kremľa vyhlásil, že ministerstvo obrany, ako aj ďalšie rezorty musia sledovať vojensko-politickú situáciu vo svete a v prípade nutnosti navrhnúť adekvátne zmeny v pláne obrany štátu.
Ruský prezident, ktorý je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl, sa vyslovil tiež za rozvoj spolupráce so spojencami a partnermi z Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorej členom a signatárom sú okrem Ruska aj Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Arménsko.
Putin navrhol pokračovať v praxi vopred neohlásených cvičení vo vybraných vojenských okruhoch a vyzval na sústredenie sa na nácvik vojenských operácií v hornatom teréne.
Na zasadnutí rozšíreného kolégia ministerstva obrany Putin súčasne informoval o prijatí dodatočných bezpečnostných opatrení na ochranu ruských jednotiek na misii v Sýrii. Spomenul v tejto súvislosti vyslanie moderného systému protivzdušnej obrany i nariadenie, že všetky operácie bojových lietadiel kryjú stíhačky.
Teroristov v Sýrii Putin označil za priamu hrozbu pre Rusko. Vysvetlil, že aktivity Ruska nevychádzajú z „abstraktných záujmov, ale zámerom je ochrániť krajinu“. V rámci svojho vystúpenia Putin vyhlásil, že ruské jednotky spôsobili teroristom v Sýrii veľké škody, preto si za svoje pôsobenie zaslúžia vysoké kladné ohodnotenie.
Minister obrany Sergej Šojgu následne vo svojom vystúpení spresnil, že lietadlá ruských ozbrojených síl v Sýrii vykonali asi 4 000 bojových misií, pri ktorých zničili viac ako 8 000 objektov vojenskej infraštruktúry IS, čím islamisti utrpeli značné škody.
Putin v Moskve informoval, že podporná misia ruského letectva v Sýrii vyústila do zjednotenia úsilia Sýrskej slobodnej armády (FSA) a sýrskej vládnej armády, ktoré spoločne útočia na pozície islamistických teroristov.
Na zasadaní rozšíreného kolégia ministerstva obrany Putin vyhlásil, že by chcel „osobitne zdôrazniť, že práca našej leteckej skupiny viedla k zjednoteniu úsilia tak vládnych síl, ako aj Sýrskej slobodnej armády“.
Podľa agentúry RIA Novosti Putin spresnil, že spoločne so sýrskou armádou podniká útoky na pozície islamistov asi 5 000 príslušníkov FSA. Dochádza k tomu v provinciách Homs, Hamá, Aleppo a Rakka.
Putin dodal, že ruské letectvo tak poskytuje podporu nielen vládnym jednotkám, ale aj časti jednotiek FSA, ktorým tiež dodáva výzbroj, strelivo a ďalšie materiálne zabezpečenie. Podľa agentúry TASS Putin nariadil zosúladiť operácie ruských ozbrojených síl v Sýrii s veliteľskými centrálami Izraela a koalície vedenej Spojenými štátmi.
Putin pohrozil likvidáciou všetkého, čo by ohrozilo ruské sily v Sýrii
Okamžitou likvidáciou akéhokoľvek cieľa, ktorý by ohrozil ruské sily v Sýrii, v piatok pohrozil ruský prezident Vladimir Putin. Armáda má pritom postupovať „mimoriadne tvrdo“.
Aj keď konkrétne nepovedal, komu varovanie adresuje, jeho slová očividne mierili na Turecko, ktorého armáda v novembri zostrelila ruský bombardér, ktorý údajne narušil turecký vzdušný priestor.
Šéf Kremľa podľa agentúry TASS armáde nariadil, aby zasahovala „mimoriadne tvrdo“ a likvidovala všetko, čo ohrozuje ruské ozbrojené sily v Sýrii. „Všetky ciele ohrozujúce ruské zoskupenie alebo naše pozemné infraštruktúry musia byť okamžite zničené,“ zdôraznil podľa agentúry TASS Putin.
V tejto súvislosti okrem iného pripomenul, že ruskú vojenskú základňu v Sýrii posilnili ďalšími bojovými lietadlami, ale aj systémami protivzdušnej obrany.
Medzi Ruskom a Tureckom prepukla vážna diplomatická roztržka, keď turecké stíhačky 24. novembra zostrelili ruské lietadlo Su-24 kvôli tomu, že údajne letelo tureckým vzdušným priestorom, čo Moskva odmieta.
Rusi následne prijali protiturecké sankcie, predovšetkým ekonomického rázu. Zároveň Ankaru obvinili z finančnej podpory organizácie Islamský štát (IS), okrem iného tým, že od neho Turci kupujú ropu. Turecko to popiera.