Ale Spectre na čele s Ernstom Stavro Blofeldom, samozrejme, vznikla len pre potreby kníh a filmov s Jamesom Bondom. Ako však vyzerajú skutočné globálne zločinecké organizácie? A existujú vôbec?
Bezpečnostná analytička Brookingsovho inštitútu Vanda Felbabová-Brownová pripomína, že to, ako verejnosť vníma zločinecké skupiny, je väčšinou dané práve ich filmovým zobrazením.
"Veľmi často v nich preto vidíme centrálne riadené, hierarchicky usporiadané organizácie. Vyzerajú ako nadnárodné korporácie, ktoré majú svoje pobočky. Takýto pohľad spopularizoval v 60. rokoch skvelý televízny seriál The Man from U.N.C.L.E.,“ uviedla pre Pravdu Felbabová-Brownová. Mimochodom, na základe spomenutej šou vznikol tohto roku rovnomenný film.
"Neviem o žiadnej zločineckej organizácii, ktorá by sa dala skutočne nazvať globálnou,“ tvrdí Diego Gambetta, profesor Oxfordskej univerzity a Európskeho univerzitného inštitútu. "Azda okrem FIFA,“ dodáva s úsmevom autor knihy Kódy podsvetia v narážke na škandály medzinárodnej futbalovej federácie.
Podľa Gambettu sa Spectre z bondoviek v ničom nepodobá na skutočné kriminálne organizácie "Je to len ovocie predstavivosti Iana Fleminga, Odborník, ktorému na budúci rok vyjde kniha Inžinieri džihádu, vraví, že síce neexistujú globálne zločinecké organizácie, dá sa však hovoriť takpovediac o cezhraničnej spolupráci.
"Často však ide o nezávislé skupiny, ktoré spolupracujú. Týka sa to napríklad pašovanie drog či obchodu s bielym mäsom, keď prostitútky prúdia z chudobnejších krajín do bohatších. Zaujímavým prípadom sú podvody s futbalovými stávkami, keď spoločnosti v Ázii podplácajú hráčov v Európe, aby ovplyvnili dianie v zápasoch,“ pripomenul Gambetta.
Podľa Felbabovej-Brownovej kriminálne organizácie nebývajú globálne aj preto, lebo je málo takých skupín, ktoré by sa sústredili na širokú škálu zločinov.
"Neraz hovoríme len o partii tvrdých chlapcov z ulice, ktorí vyberajú od iných peniaze. Zločinecké skupiny sa často len priživujú na existujúcich štruktúrach a nevytvárajú niečo nové. Sú len malé a decentralizované, aj keď mexický drogový kartel Sinaloa ukazuje, že je schopný strategickej analýzy a plánovania,“ tvrdí Felbabová-Brownová.
Zaujímavým prvkom fiktívnych zločineckých skupín z filmov či kníh je to, že často majú politické plány a zámery. Neraz ide dokonca o ovládnutie sveta. Tomu potom s ťažkosťami, ale vždy úspešne, musia zabrániť hrdinovia ako agent 007.
"V bondovkách často vystupuje zloduch s politickou agendou. V skutočnom svete sú zločinecké siete zamerané na zisk,“ pripomenula pre Pravdu Gretchen Petersová z Centra pre štúdie terorizmu, medzinárodného zločinu a korupcie na Univerzite Georgea Masona.
"Organizovaný zločin má politické ciele, ale nie v zmysle ideológie,“ hovorí Felbabová-Brownová. "Kriminálnici nezvrhávajú vlády ani neorganizujú revolúcie. Ich činy však majú politický dosah aj v tom zmysle, že sa snažia pôsobiť na predstaviteľov štátu a inštitúcií tak, aby tí nekonali proti nim,“ uviedla expertka.