„Nevidím žiadne námietky. Dohoda je prijatá,“ vyhlásil v sobotu v pol ôsmej večer francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius. Jeho oznámenie o konsenzuálnom prijatí textu bolo v rokovacej sále na parížskom výstavisku Le Bourget privítali búrlivým potleskom.
Fabius v sobotu predstavil záverečný návrh novej dohody o klíme
Francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius v sobotu napoludnie delegátom klimatickej konferencie OSN predstavil záverečný návrh novej dohody. Na prijatie návrhu vyzval v parížskom Le Bourget zástupcov 196 krajín tiež francúzsky prezident Francois Hollande.
Základom je snaha udržať otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa. Dokument by mal byť schválený ešte v sobotu. Fabius predstavený text označil za ambiciózny a najlepší možný kompromis. Pripomenul, že má byť „právne záväzný“.
Fabius v emotívnom vystúpení predstavený text označil za ambiciózny a najlepší možný kompromis, ktorý odráža pozície vyjednávajúcich strán.
Sto miliárd dolárov ročne, ktorými majú rozvinuté štáty po roku 2020 pomáhať krajinám rozvojovým, bude podľa neho pokladané za spodnú hranicu. Do desiatich rokov by mala byť dohodnutá nová, vyššia suma.
Udržanie miery otepľovania čo najbližšie k 1,5 stupňami Celzia na konci storočia umožní podľa Fabiusa výrazne znížiť riziká spojené s globálnym otepľovaním. „Znižovanie emisií skleníkových plynov sa stáva vecou všetkých,“ podotkol minister.
Dôveru medzi krajinami v tejto oblasti má zabezpečiť vyššia transparentnosť pri informovaní a tiež každých päť rokov uskutočňované spoločné hodnotenie dosiahnutých výsledkov. „Umožní nám to reagovať, ak sa bude naša odpoveď ukazovať ako nedostatočná,“ povedal Fabius.
Záväzky jednotlivých štátov, ktoré však zrejme nebudú priamo súčasťou finálnej dohody, majú byť tiež každých päť rokov preverované a posilňované.
Dohoda je podľa neho dostatočne „diferencovaná, spravodlivá, vyvážená, dynamická aj právne záväzná“. „Uznáva prvky klimatickej spravedlnosti a zohľadňuje rôznu zodpovednosť krajín,“ podotkol francúzsky minister.
Podľa prezidenta Hollanda, ktorý vo svojom vystúpení pripomenul aj mesiac staré teroristické útoky v Paríži, môže byť sobota historickým dňom. „Máte možnosť zmeniť svet. Musíte sa jej chopiť,“ vyhlásil na záver prejavu, ktorý delegáti odmenili potleskom postojačky.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun označil návrh dohody o klíme za historický dokument na ceste k nízkouhlíkovej budúcnosti. Aj podľa neho je potrebné urobiť posledný krok a dohodu potvrdiť. Text samotný však ešte delegácie k dispozícii nedostali.
Delegáti o dohode, ktorá by po roku 2020 mala nahradiť Kjótsky protokol, rokujú v Paríži od konca novembra. Konferencia mala pôvodne skončiť už v piatok, nad niekoľkými verziami záverečného textu sa vyjednávalo dlhšie ako bol pôvodný plán. Podľa Fabiusa sa do finálneho návrhu podarilo zapracovať aj prvky, pri ktorých sa pôvodne myslelo, že sa to nepodarí.
Ako príliš slabý a nekompromisný už text dopredu odmietli demonštranti, ktorí sa zišli v centre Paríža. Pripravený dokument čiastočne ocenili zástupcovia medzinárodnej ekologickej organizácie Greenpeace.
Jej riaditeľ Kumi Naidoo upozornil na deklarovanú snahu udržať do konca storočia globálne otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia. Podľa neho to znamená, že sa do histórie odoberie „priemysel fosílnych palív“.
Vedci očakávané výsledky parížskeho summitu označujú za prelomové
Vedci zaoberajúci sa ochranou klímy predpokladané výsledky klimatickej konferencie OSN v Paríži oceňujú ako prelomové, ak budú naozaj prijaté, zároveň upozorňujú, že jednotlivé štáty musia ekologické úsilie na dosiahnutie trvalo udržateľného prostredia a zvratov radikálnych zmien podnebia ešte vystupňovať.
„Najväčším prínosom tohto procesu je to, že viac ako 180 krajín predložilo národné klimatické ciele. Aj tak je to historická dohoda, ktorá vysiela jasný signál politikom, podnikateľom a investorom, aby začali s prechodom na nízkouhlíkovú a klimaticky udržateľnú spoločnosť,“ uviedol Steffen Kallbekken, ktorý je riaditeľom strediska pre výskum klímy a prostredia CICERO.
„Odhady však ukazujú, že súčasné záväzky povedú k zvýšeniu teploty o 2,7 až 3,7 stupňa Celzia. Na obmedzenie klimatických zmien je potrebné úsilie vystupňovať. Je dôležité, že štáty budú nové klimatické ciele predkladať každých päť rokov. Zakaždým, keď krajina predloží nové ciele, tak musí byť ctižiadostivejšie než tie súčasné,“ dodal.
Klimatická dohoda je podľa šéfky MMF zlomom
Svetoví vodcovia uzavretie parížskej dohody o klíme označujú za kľúčový krok v snahe o zachovanie udržateľného životného prostredia. Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová dohodu považuje za zlom; teraz je podľa nej dôležité stanoviť cenu za uhlík, ktorý je súčasťou skleníkových plynov. Americký prezident Barack Obama dohodu považuje za obrovskú.
„Parížska dohoda je zlomovým krokom vpred pri riešení výzvy, ktorú predstavuje celosvetová zmena klímy,“ uviedla Lagardeová. „Vlády musia teraz pristúpiť od slov k akciám,“ vyhlásila s tým, že teraz je kľúčové stanoviť cenu za uhlík a urobiť to teraz.
„Poplatky za emisie z fosílnych palív budú tým potrebným stimulom pre nízkouhlíkové investície,“ dodala šéfka MMF. Tieto peniaze podľa nej budú navyše dodatočným príjmom k podpore chudobných, na zníženie dlhov či ku zmenšeniu daňového zaťaženia domácností a podnikov.
„Je to ohromné: Takmer každá krajina sveta práve podpísala parížsku klimatickú dohodu,“ napísal na twitteri americký prezident Obama s tým, že k výsledku prispela aj americká diplomacia. Obama tiež oznámil, že o 23:30 SEČ urobí v Bielom dome k dohode vyhlásenie.
Politici vítajú dosiahnutie dohody o zmene klímy
Predseda Európskej komisie Jean-Paul Juncker označil parížsku dohodu za „záchranné lano“, vďaka ktorému súčasníci odovzdajú budúcim generáciám stabilnejšiu a zdravšiu planétu so spravodlivejšou spoločnosťou a prosperujúcejšou ekonomikou. Vyjadril presvedčenie, že parížska dohoda bude svet viesť k využívaní čistejšej energie.
Dohodu z Paríža privítal aj prezident Svetovej banky Jim Yong Kim, podľa ktorého dokument „konečne odráža ašpirácie a dôležitosť zachovať našu planétu pre budúce generácie“. Vyzval na partnerstvo, mobilizáciu financií a realizáciu národných klimatických plánov.
Francúzsky premiér Manuel Valls považuje dohodu za „diplomatické víťazstvo, ale najmä víťazstvo Zeme,“ uvádza sa v jeho tweete.
Britský premiér David Cameron vo svojom tweete vyjadril presvedčenie, že „naše vnúčatá uvidia, že sme si splnili svoju povinnosť a postarali sa o budúcnosť Zeme“.
Riaditeľ francúzskej pobočky ochranárskej organizácie Jean-François Julliard v rozhovore pre BFMTV vyjadril spokojnosť s dosiahnutou dohodou, „ak sa bude realizovať prostredníctvom národných plánov“. „Je to signál určený celému svetu, teraz sa každá krajina musí zamyslieť, ako bude realizovať záväzky z dohody,“ upozornil.
Hlavné body novej dohody o klíme
- DLHODOBÉ CIELE (STUPNE)
Udržať zvyšovanie teploty „výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa,“ čo by výrazne znížilo riziko a dôsledky klimatických zmien.
- DLHODOBÉ CIELE (EMISIE)
Podľa dohody musia štáty „usilovať sa o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, s ohľadom na skutočnosť, že znižovanie bude trvať dlhšie v rozvojových štátoch“.
(Vyjednávači sa pokúšali sformulovať dlhodobé ciele na zastavenie emisií a transformáciu svetovej energetiky. Zástupcovia ohrozených štátov a mimovládnych organizácií požadovali jasne formulovaný plán na elimináciu alebo zníženie používania pevných palív. Čína a India, ktoré sú na používanie pevných palív závislé, sa bránili stanoveniu presných termínov, kedy by sa mali tieto palivá prestať používať. Rovnako Saudská Arábia, závislá na rope, bola proti. V rámci EÚ je zase na uhlí závislá poľská ekonomika.)
- FINANCIE
Nezáväzná príloha dohody uvádza, že vlády rozvinutých krajín sa majú do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej pomoci určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne.
(Na tejto čiastke sa rozvinuté štáty dohodli už v roku 2009, keď sľúbili, že po roku 2020 ju každoročne z verejných aj súkromných peňazí poskytnú rozvojovým krajinám na zníženie ich emisií skleníkových plynov a na zvládnutie povodní, vĺn horúčav a zvyšujúcej sa hladiny svetových morí.)
- STRATY A ŠKODY
V dohode sú zakotvené už existujúce medzinárodné mechanizmy na zvládanie nevyhnutných strát a škôd spôsobených klimatickými zmenami, pretože nebola dosiahnutá zhoda na iných formuláciách.
(Rozvojové štáty požadujú dlhodobé mechanizmy, ktoré by im pomohli zvládať straty a škody spôsobené prírodnými katastrofami, napríklad tajfúny alebo dôsledky zvyšovania sa hladiny svetových morí. Všetky vlády sa tejto téme venujú od roku 2013, ale doteraz s malými výsledkami.)
- TRHY S EMISIAMI OXIDU UHLIČITÉHO
Právne záväzný text dohody neobsahuje žiadne konkrétne zmienky o trhoch s emisiami oxidu uhličitého ani o možnosti postihov za emisie oxidu uhličitého v letectve či lodnej doprave.
Obsahuje však zmienku o „využití medzinárodne prenosných zmierňujúcich opatrení,“ ktoré by umožnili štátom na báze dobrovoľnosti kompenzovať ich vlastné emisie nákupom emisných kreditov iných štátov.
- DIFERENCIÁCIA
V dohode sa hovorí, že rozvinuté štáty by mali poskytovať finančné zdroje na pomoc rozvojovým štátom. Finančne by mali pomáhať tí, ktorí „sú v pozícii tak urobiť.“
(Rozvojové krajiny tvrdia, že bohaté štáty, tak ako boli stanovené v konvencii z roku 1992, by mohli vykonať viac pre znižovanie emisií a poskytovanie finančnej pomoci slabším. Rozvinuté štáty zase tvrdia, že niektoré krajiny, ako Singapur či Južná Kórea, sa odvtedy stali rozvinutejšími, a mohli by tiež konať viac.)