Po októbrových voľbách sa Poľsko stalo treťou krajinou visegrádskej štvorky, v ktorej vládne jedna strana. Pravicovo populistické PiS expremiéra Jaroslawa Kaczynského po prezidentskom paláci, kam po májovom víťazstve zasadol jeho kandidát Andrzej Duda, ovládlo vďaka podpore takmer štyridsiatich percent voličov aj parlament.
Ohrozená demokracia?
Neuplynul ani mesiac, odkedy vláda premiérky Beaty Szydlovej zložila prísahu a ulicami Varšavy v sobotu prešiel pochod nespokojných občanov, na ktorom sa podľa odhadov radnice zúčastnilo až okolo päťdesiattisíc ľudí.
Čo pred treťou adventnou nedeľou vytiahlo do ulíc takú masu ľudí? Podľa účastníkov protestu je to strach z ohrozenia demokracie, ako dôsledok konfliktov medzi vládou a súdnictvom. Nová vláda neotáľa a hneď od začiatku svojho pôsobenia robí čistky na mnohých verejných postoch. Jedným z prvých rozhodnutí bola výmena piatich sudcov ústavného súdu nominovaných v októbri na konci pôsobenia minulej vlády. Vymenovanie nových sudcov, ktorých si už vybrala strana PiS, sa odohralo o jednej v noci z druhého na tretieho decembra.
Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti tohto rozhodnutia v prípade dvoch z piatich vymenených sudcov. No vláda verdikt nepovažuje za právoplatný. Argumentuje, že sa o ňom rozhodovalo v neúplnom zložení ústavného súdu.
Absolútne unikátne z právneho pohľadu bolo tiež udelenie amnestie bývalému šéfovi protikorupčného úradu Mariuszovi Kaminskému, a to ešte pred konečným rozhodnutím súdu o jeho vine. Kaminski čakal na rozsudok po marcovom odvolaní sa proti trom rokom väzenia a desiatim rokom zákazu vykonávania verejnej funkcie.
Opozícia pripomína, že demokracia stojí na troch pilieroch moci – výkonnej, zákonodarnej a súdnej a ani demokraticky zvolená vláda nemôže v mene väčšiny podkopávať niektorý z pilierov.
Sobotňajší pochod organizovaný Výborom na obranu demokracie (KOD) sa začal symbolicky pred ústavným súdom a skončil sa pred úradom prezidenta. Väčšinu protestujúcich tvorili starší ľudia, ulice vyplnili bielo-červené farby Poľska, ale aj vlajky Európskej únie. Tie premiérka Szydlová dala odstrániť zo sály, kde jej kabinet usporadúva tlačové konferencie. Odôvodnila to tým, že „vyhlásenia po zasadaniach poľskej vlády budú zaznievať na pozadí najnádhernejších, červeno-bielych vlajok."
Nenásilný protest
Mnohí demonštranti robili hluk s vuvuzelami, ktoré im pravdepodobne zostali po futbalovom Eure 2012, a skandovali heslá „Varšava nie je Budapešť" a „Andrzej Duda musí odísť". Napriek bojovnej nálade sa nehádzali dlažobné kocky a priebeh bol nenásilný.
Podobne ako v Budapešti, kde po masových protestoch proti nedemokratickým opatreniam kabinetu Viktora Orbána jeho stúpenci zvykli vyjsť do ulíc, aby ukázali, že ich nie je menej ako odporcov, aj vo Varšave sa v nedeľu zase predviedla druhá strana. Pochod za slobodu a solidaritu, ako ho organizátori nazvali, vyjadroval podporu Kaczynskému, Szydlovej i Dudovi.
Odporcovia Kaczynského zase usporiadali protest pred jeho domom. Politik polarizuje poľskú verejnosť ako málokto. Predseda PiS, brat prezidenta Lecha Kaczyńského, ktorý zahynul počas leteckej katastrofy pri Smolensku, oficiálne nezastáva žiadnu vládnu funkciu. Je však považovaný za hlavného stratéga, ktorý ako bábky ovláda prezidenta aj premiérku. Kaczynski sa nebojí operovať pojmami ako národ, zrada, západná propaganda, delí obyvateľov Poľska na lepších a horších.
Koncom minulého týždňa pre digitálnu Televíziu Republika situáciu v krajine komentoval slovami: „V Poľsku je hrozná tradícia vlastizrady. Je to akoby v génoch najhoršieho druhu Poliakov. No a ten najhorší druh Poliakov je teraz aktívny, pretože sa bojí.“
Tieto slová vyvolali v internete búrlivú reakciu. Hashtag #najgorszysortPolaków (najhorší druh Poliakov) sa objavoval aj pod fotkami zo sobotňajšieho pochodu za demokraciu na sociálnych sieťach.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.