Novela zákona, ktorú Putin podpísal, má podľa jej autorov pomôcť ústavnému súdu „zabezpečiť právnu suverenitu" Ruska a „vzdorovať tendečným rozhodnutiam" medzinárodných súdov.
Ústavný súd v Petrohrade odteraz môže uznať za „nevykonateľné" rozhodnutia medzinárodných súdov, predovšetkým štrasburského ESĽP, v prípade, ak sú podľa neho v rozpore s ruskou ústavou. O posúdenie verdiktov medzinárodných súdov ho môže požiadať ruský prezident, vláda a príslušné federálne orgány.
Ústavný súd už pred pol rokom rozhodol, že verdikty zo Štrasburgu sa na území Ruska môžu vykonať len v prípade, že neprotirečia ústave krajiny. Poznamenal vtedy, že rozpor medzi ruskou ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zvyčajne nevzniká, v prípade že sa objaví, však Rusko bude nútené ignorovať rozhodnutia ESĽP.
Rusko v roku 1996, ešte za vlády svojho prvého prezidenta Borisa Jeľcina, podpísalo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a celý rad protokolov k nemu. Ratifikáciou týchto dokumentov uznalo jurisdikciu ESĽP a zaviazalo sa plniť jeho rozhodnutia.
Ruská opozícia a aktivisti za ľudské práva sú novelou zákona o ústavnom súde znepokojení. Podľa opozičného poslanca Dmitrija Gudkova umožní svojvôľu pri uznávaní verdiktov medzinárodných súdov a obmedzí tak práva ruských občanov, ktorí patria k najčastejším sťažovateľom v Štrasburgu. ESĽP vlani prijal 218 sťažností proti Rusku a v 122 prípadoch uznal, že Moskva porušila Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Novela zákona tiež podľa Gudkova povedie k odchodu zahraničných investorov z Ruska.
Legendárna ruská bojovníčka za ľudské práva, šéfka Moskovskej Helsinskej skupiny Ľudmila Alexejevová novelu zákona označila za nebezpečnú. „Považujem toto rozhodnutie za veľmi smutné a nebezpečné, pretože ide o porušenie záväzkov, ktoré sme prijali pri vstupe do Rady Európy. Členom Rady Európy to dáva formálne právo vylúčiť nás odtiaľ," povedala pre rádio Hovorí Moskva. Podľa jej názoru to ukazuje na závislosť ústavného súdu od výkonnej moci. „Obmedzili naše právo na spravodlivosť, pretože tisíce našich občanov pobúrených verdiktmi našich nekompetentných súdov, sa obracajú na európsky súd a spory vyhrávajú," dodala Alexejevová.
Predseda ruského ústavného súdu Valerij Zorkin tieto obavy považuje za bezpredmetné. „Nevidím tu žiadny problém, myslím si, že ľudia sa nemajú prečo znepokojovať," vyhlásil. „Je prirodzené, že nemôžeme nepovedať, ak Štrasburg prijíma nejaké rozhodnutie, ktoré je priamo v rozpore s ústavou. Na tom nie je nič prekvapujúce," dodal s tým, že takých prípadov podľa neho bude veľmi málo a ústavný súd sa ich bude pokúšať riešiť dialógom so Štrasburgom. Zorkin tiež rázne odmietol tvrdenie kritikov, že ústavný súd ide proti Európe a preškrtáva všetko európske.
Expert na medzinárodné právo Roman Terechin predpokladá, že ústavný súd bude štrasburské verdikty označovať za nevykonateľné len vo výnimočných prípadoch. „Je to poistka, používať ju budú iba vtedy, keď to bude skutočne nevyhnutné," povedal pre agentúru FAN, pričom ako príklad uviedol kauzu Jukos.
Štrasburský súd vlani Moskve nariadil zaplatiť 1,9 miliardy eur akcionárom niekdajšej ropnej spoločnosti Jukos, ktorú štát po uväznení jej zakladateľa a oponenta Kremľa Michaila Chodorkovského zničil. Rusko sa odvolalo, ale neuspelo. Ministerstvo spravodlivosti následne vyhlásilo, že ďalšie kroky Moskvy budú vychádzať zo suverénnych zájujmov Ruska a z ruskej ústavy. Moskva tiež odmieta verdikt arbitrážneho súdu v Haagu, ktorý vlani nariadil Moskve vyplatiť akcionárom za vyvlastnenie Jukosu 50 miliárd dolárov (45,5 miliardy eur).
Ruské odmietnutie medzinárodných verdiktov v kauze Jukos však podľa advokáta Alexeja Karpenka má svoje slabé miesta. „Rozhodnutie ESĽP vo vzťahu k Jukosu, nesporne, spadá pod účinnosť tohto zákona, a v prípade, ak ústavný súd zváži, že jeho naplnenie v Rusku bude v rozpore s ústavou, tak sa na území Ruska nebude uplatňovať. Nebude sa to však vzťahovať na aktíva, ktoré má Rusko v zahraničí, kde štrasburský verdikt môže byť vykonaný," upozornil Karpenko v rádiu BFM.ru na hrozbu, že exekútori začnú konfiškovať majetok Ruska v cudzine.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.