AI tiež obvinila Ankaru, že v detenčných zariadeniach s utečencami zle zaobchádza. Kritizovala aj Európsku úniu za to, že jej fondy čiastočne financujú stavbu „detenčných zariadení, kde sú utečenci zadržiavaní v izolácii".
AI vo svojej správe tvrdí, že zdokumentovala vyše 100 prípadov, keď boli utečenci násilím prevezení do viac ako 1 000 kilometrov vzdialených táborov, kde s nimi turecké bezpečnostné sily kruto zaobchádzali. Podľa správy AI boli niektorých niekoľko dní držali v putách a bili. Potom ich vraj poslali späť do aktívnych vojnových zón, odkiaľ predtým ušli, teda do Sýrie či Iraku.
Podľa AI bolo však takýchto prípadov oveľa viac, asi niekoľko stoviek. Turecko dlhodobo takéto tvrdenia odmieta s tým, že všetky prípady vrátenia utečencov sú konzultované so zástupcami organizácií OSN.
„Je šokujúce, že peniaze EÚ sa používajú na nezákonný detenčný a návratový program," píše sa v správe nazvanej Európsky vrátnik. „EÚ musí zabezpečiť, aby pri riešení problému migrácie jej fondy a spolupráca s Tureckom podporovali, a nie podkopávali práva utečencov a migrantov," uvádza AI. Ankara a EÚ sa minulý mesiac dohodli, že Turecko dostane tri miliardy eur na zlepšenie situácie sýrskych utečencov. Tých je teraz v Turecku asi 2,2 milióna.
Väčšina utečencov, s ktorými AI hovorila, priznala, že sa pokúsili alebo chceli pokúsiť o nelegálny prechod hraníc do EÚ. Najprv boli vo väzbe na západných hraniciach Turecka, než ich odviezli ďaleko na juh či východ. Tam ich držali bez vysvetlenia, napríklad v tábore v Düziçi alebo v návratovom centre v meste Erzurum. Nemali kontakt s okolitým svetom, s rodinou ani s právnikmi. Hovoriť s nimi mohli len vtedy, ak si schovali mobil.
AI v správe vyzvala Turecko, aby ukončilo nezákonného zadržiavania a deportácie utečencov. EÚ a Ankara by mali zriadiť efektívny nezávislý mechanizmus, ktorý by dohliadal na dodržiavanie ľudských práv a na využívanie fondov EÚ. Kým tomu tak nebude, mal by sa akčný plán EÚ-Turecko pozastaviť.