„Avakov nezvládol emócie a oblial Saakašviliho vodou. Chýbalo len málo, aby spor skončil bitkou,“ informovala agentúra UNIAN o pondelkovom škandále. Aj Avakov v jednej zo sociálnych sietí potvrdil, že „chýbalo málo a bol by som mu dal po papuli, ale nakoniec som sa ovládol“. Na prvý pohľad bola kameňom sváru privatizácia veľkej odeskej štátnej chemičky, ktorú chce podľa Avakova predať Saakašvili ruskému oligarchovi. Ukazuje sa však, že minister vnútra je iba hromozvodom v rámci križujúcich bleskov medzi Saakašvilim a premiérom Jaceňukom. Väčšina ukrajinských pozorovateľov napriek tomu tvrdí, že z toho mraku napätia zatiaľ pršať nebude. Ide konkrétne o špekulácie, podľa ktorých by mal Jaceňuk prísť čoskoro o post šéfa kabinetu.
Foto: SITA/AP, Sergei Chuzavkov
„Nič podobné sa zatiaľ konať nebude. Dôvod je prozaický: parlament musí do konca roka schváliť daňovú reformu a štátny rozpočet na rok 2016. Sú to totiž podmienky, ktorými Medzinárodný menový fond podmienil Ukrajine poskytnutie ďalšej pôžičky,“ cituje ukrajinského politológa Michaila Pogrebinského portál Actualcomment.
Podľa jeho kolegu Dmitrija Kiričenka napokon však jeden alebo druhý bude musieť ísť do politického dôchodku. „Ak sa tak nestane, tak nás čaká dlhé turbulentné nespokojné obdobie, ktoré bude charakterizovať snaha o revanš a tragédia pre Ukrajinu. Východisko preto vidím v taktickom kroku, ktorý ponúkajú nové parlamentné voľby,“ dodal kyjevský politológ. Po nedávnej pracovnej návšteve Kyjeva „kmotrom“ ukrajinského politického vývoja, americkým vicepremiérom Bidenom, to však tak skoro nebude. Nie nadarmo totiž základ odkazu vyslanca Bieleho domu tvoril okrem tvrdých protiruských útokov apel na udržanie jednoty vládnej koalície. A to napriek tomu, že Washingtonu by dnes ako premiér vyhovoval skôr jeho odchovanec Saakašvili s narastajúcou podporou Ukrajincov než „obohratý“ Jaceňuk so slabými dvomi percentami podpory a žiadnymi konkrétnymi výsledkami sľubovanými pred nástupom do funkcie.
Napriek volaniu po jednote vedenia v Kyjeve si viacerí na Ukrajine kladú otázku, či môže prezident Petro Porošenko vôbec poslať z hry oboch, Jaceňuka aj Saakašviliho. V tejto súvislosti sa totiž ponúka obdobná situácia zo septembra 2005. Julia Tymošenková vtedy ako premiérka obvinila Porošenka z korupcie a vtedajší prezident Viktor Juščenko ju napokon aj s kabinetom odvolal rovnako ako aj Porošenka, ktorý bol v tom čase predsedom Rady bezpečnosti a obrany štátu. A ako blízky priateľ bol jedným z hlavných sponzorov Juščenkovej predvolebnej prezidentskej kampane.
„Dnes je však iná situácia. Zbaviť sa Saakašviliho by znamenalo postaviť sa na stranu tých, ktorých obvinil z korupcie a ktorí to zatiaľ nedokázali nijako vyvrátiť. A odchod Jaceňuka tiež zatiaľ neprichádza do úvahy. Jeho prípadné odvolanie by mohlo prinajmenšom spôsobiť problém v tom, že časť jeho frakcie nebude hlasovať v parlamente. Porošenkovi by tak chýbalo potrebných 300 hlasov na schválenie ústavnej reformy, týkajúcej sa decentralizácie. A treba to stihnúť do 10. januára. Teda ešte počas terajšej schôdze snemovne,“ pripomenul politológ Pogrebinskij. Navyše, britská BBC upozornila na možnosť, že prípadné odvolanie Jaceňuka by mohlo znamenať aj odchod jeho Národného frontu z vládnej koalície a predčasné parlamentné voľby, o ktoré terajšie politické vedenie v Kyjeve nemá vôbec záujem. Vo vládnej špičke v tomto smere panuje zhoda: ak nové parlamentné voľby, tak nie skôr ako v júni 2016. Ibaže podľa politológa Spiridonova parlament môžu rozpustiť aj skôr. Dôvodom by mohla byť podľa neho jeho neefektívnosť. Kyjevský politológ Vadim Karasjov je opatrnejší, keď rozpad vládnej koalície očakáva „budúci rok“.
V Kyjeve sa napriek tomu špekuluje. Prezident by sa vraj najradšej už teraz zbavil Saakašviliho aj Jaceňuka. S tým, že v prípade prvého ide o „neriadenú strelu“, na ktorú majú dosah iba Američania, a nie ukrajinská hlava štátu. Preto ho Porošenko nepotrebuje ako premiéra. Ale ako vicepremiér pre otázky reforiem by podľa mnohých mohol Saakašvili vhodne poslúžiť prezidentovi, ktorému by vraj ako nový šéf kabinetu vyhovoval nejaký „poslušný“ Volodymyr Hrojsman, terajší šéf parlamentu.