O návrhu vo štvrtok rokoval summit EÚ, na ktorom Slovensko zastupoval premiér Robert Fico. Podľa neho je dôležité, že sa únia zaoberá ochranou vonkajšej hranice. "Nemáme zásadné pripomienky k vytvoreniu pohraničnej a pobrežnej stráže. Ak by niektorá krajina nezvládala ochranu schengenskej hranice, tak by zakročila Európska komisia a vyslala by tam medzinárodné sily. Môže to vyvolať debatu na tému suverenity, ale myslím, že sa dohodneme,“ povedal ešte pred summitom Fico.
K možnosti, že by pohraničné zbory vyslala EÚ aj bez súhlasu dotknutej krajiny, však predsa len majú niektoré štáty výhrady. Námietky zazneli z Grécka či Talianska, ktoré boli najviac ovplyvnené súčasnou utečeneckou krízou. Nad návrhom však trocha ohŕňajú nos aj Poľsko a Maďarsko.
"Ochrana hraníc je a mala by byť v prvom rade doménou národných štátov. Preto musíme analyzovať najkontroverznejšiu myšlienku, týkajúcu sa Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá zasahuje do suverenity krajín,“ uviedol v Bruseli stály predseda Európskej rady Donald Tusk. "Európa však nemôže zostať zraniteľná, keď štáty Schengenu nie sú schopné efektívne chrániť svoje hranice. Keď odmietneme návrh komisie, musíme nájsť iný, ale obávam sa, že bude rovnako bolestivý,“ uviedol Tusk.
Najviac kritiky sa počas utečeneckej krízy znieslo na hlavu Grécka. Niektoré krajiny, vrátane Slovenska, dokonca vyhlásili, že by Atény mali byť vylúčené zo Schengenu, pretože nevedia chrániť vonkajšiu hranicu EÚ. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov dorazilo tohto roku do Grécka viac ako 800-tisíc migrantov.
V súčasnosti má na starosti ochranu vonkajších hraníc únie agentúra Frontex. Je to však malá organizácia s obmedzenými právomocami. Nové pohraničné zbory by mohli byť 1 500-členné. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák uviedol, že Bratislava by do nich mohla vyslať asi až stovku policajtov.
Hoci má nová pohraničná stráž väčšinovú podporu, bude ešte potrebné vyriešiť mnoho technických detailov, ako bude fungovať. Jej členovia by mali byť v pohotovosti. Nie je však ešte jasný mechanizmus, na základe ktorého by ich mohla eurokomisia vyslať. Otázne je tiež, čo bude stráž robiť. Bude jej prvotnou úlohou zabezpečiť, aby sa cez hranice nikto nedostal? Alebo sa bude viac sústreďovať na to, aby bol prípadný tok migrantov plynulejší, a aby boli lepšie registrovaní? Bude stráž ozbrojená? A ak áno, aké by boli pravidlá použitia zbraní? "Je sporné, či sa toto dá všetko zaviesť do praxe, keby niektoré štáty predsa len boli proti,“ uviedol pre Pravdu Christian Kaunert, riaditeľ Európskeho inštitútu pre bezpečnosť a spravodlivosť.
Summit sa zaoberal aj komplexnejšími otázkami riešenia utečeneckej krízy. Pred summitom zarezonoval výrok rakúskeho kancelára Wernera Faymanna, že krajiny, ktoré sa dostatočne nepodieľajú na riešení krízy, by mali viac platiť do európskeho rozpočtu. Uviedol to v rozhovore pre nemecký denník Die Welt.
"Keď sa bude na budúci rok revidovať rozpočet, priamo sa pozrieme na krajiny, ktoré sa správali nekonštruktívne v otázke utečencov,“ uviedol Faymann v jasnej narážke na štáty, ktoré boli proti kvótam na prerozdelenie utečencov.
Slovensko a Maďarsko povinné delenie migrantov napadli na Súdnom dvore Európskej únie. "Kvóty sú fiasko. Malo byť rozdelených 160-tisíc ľudí, zatiaľ ich bolo len 185. Je to technicky nerealizovateľné riešenie,“ tvrdí Fico.
Fico tiež kritizoval skutočnosť, že z jedenástich plánovaných hotspotov sú zatiaľ funkčné len dva. Na týchto miestach by mali migrantov registrovať, keď vstúpia na územie EÚ. Slovensko sa podľa Fica neplánuje zapojiť do iniciatívy Európskej komisie, a najmä Nemecka, na prerozdelenie asi 50-tisíc utečencov z územia Turecka. Bolo by to na dobrovoľnej báze.