V nich Faymann vyhlásil, že kým „koalícia dobrej vôle“ hľadá riešenie, krajiny Visegrádskej skupiny návrhy rad za radom odmietajú. Podľa šéfa rakúskej vlády každého, kto príde do Európy, bude potrebné registrovať vo „vonkajších prijímacích centrách“, a tí, ktorí budú uznaní za utečencov, by mali byť rozdelení medzi členskými krajinami EÚ.
Fungovať to bude iba v prípade, že každá krajina ponúkne migrantom rovnaké procedúry i zaopatrenie, myslí si Faymann, podľa ktorého štáty odmietajúce sa podieľať na prerozdelení utečencov by mali mať obmedzený prístup k fondom EÚ.
Szijjártó na kritiku odpovedal tým, že Faymanna poučil o rozdiele medzi solidaritou a hlúposťou. „Solidaritou je to, keď sa ľuďom v núdzi pomôže, aby mohli žiť blízko svojej vlasti v ľudských podmienkach a aby po skončení konfliktu mohli ďalej žiť v rodnej krajine. A hlúposťou je to, ak niekto chce nekontrolovane dopraviť do Európy státisíce, milióny ľudí, hoci už každý môže vidieť, že ani Európania, ani migranti nedostávajú to, s čím rátali,“ cituje agentúra MTI ministra, ktorý dodal: „Rakúsky kancelár ako zvyčajne tvrdí o Maďarsku lži, bezcharakterným vydieraním krajín EÚ sa pokúša dopraviť do Európy ešte viac privandrovalcov a rozdeliť ich podľa povinných presídľovacích kvót.“
Nie je to po prvý raz, čo sa medzi Budapešťou a Viedňou pre utečeneckú krízu vážne zaiskrilo. Faymann už v septembri prirovnal postup maďarského premiéra k nacistickej rasovej politike.
„Rozdeľovať ľudské práva podľa náboženstiev je neprijateľné,“ povedal pre týždenník Der Spiegel. „Strčiť utečencov do vlakov s presvedčením, že pocestujú niekde úplne inde, to vyvoláva spomienky na najtemnejšie časy nášho kontinentu,“ dodal. Szijjártó vtedy vyjadrenia Faymanna označil za „nehodné vedúceho európskeho politika 21. storočia“.
Rakúsko v pondelok oznámilo, že nemôže prijať ročne viac ako stotisíc migrantov. V rozhovore pre rádio Ö1 to zdôraznil vicekancelár Reinhold Mitterlehner. Reagoval tak na výzvu Berlína, aby Viedeň obmedzila počet ľudí, ktorých necháva cez svoje územie do Nemecka prejsť.
Vicekancelár súčasne vyzval na zvýšenie tlaku na tie krajiny EÚ, ktoré nechcú prijímať utečencov. Horná hranica počtu ľudí, ktorých je Rakúsko „s ohľadom na kapacitu“ schopné na budúci rok prijať a ubytovať, je 90– až 100-tisíc, poznamenal Mitterlehner.
Do Európy prišli tento rok z Blízkeho východu a severnej Afriky státisíce ľudí, veľká časť z nich po takzvanej balkánskej trase, ktoré vedie aj cez Rakúsko. Cieľom väčšiny migrantov a utečencov zostáva Nemecko, mnohí však o azyl požiadali aj v Rakúsku.
Viedeň očakáva, že tento rok v krajine žiadosť o azyl podá až 95-tisíc ľudí, čo zodpovedá asi jednému percentu miestnej populácie. Vlani Rakúsko zaregistrovalo 28-tisíc žiadateľov o azyl, z ktorých 38 percentám ochranu poskytlo.