Rok 2015: Radikálna premena Číny

Čínsky prezident Si Ťin-pching mení doterajšie smerovanie Číny. Za jeho vlády začína druhá najväčšia ekonomika sveta postupne meniť štruktúru ekonomiky. Z hospodárstva orientovaného na export sa zameriava viac na západný model, kde hlavným motorom ekonomiky sú spotrebitelia.

31.12.2015 10:00
čínsky prezident, si ťin-pching Foto:
Za vlády prezidenta Si Ťin-pchinga Čína zvyšuje svoje investičné aktivity v Európe.
debata

„Čína už dávno nie je krajinou s lacnou pracovnou silou. Priemerný plat vo výrobe je aktuálne zhruba 600 eur mesačne. Teraz sme v Číne svedkami štandardnej transformácie ekonomiky. Najprv dáte ľuďom prácu a vyvážate. Ako bohatne spoločnosť, tak menej vyvážate a posilňujete domácu spotrebu,“ vysvetlil investičný stratég spoločnosti BBI Jaroslav Brzoň.

Mzdy v krajine dynamicky rastú už niekoľko rokov. Od roku 2001 rástli mzdy priemerne 12-percentným tempom ročne. Za ostatnú dekádu v dolárovom vyjadrení vo výrobe rástli o 400 percent. „Čína sa nemôže donekonečna spoliehať na exporty postavené na lacnej pracovnej sile a nízkej pridanej hodnote do vyspelých ekonomík a na výstavbu infraštruktúry,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Geopolitické rozširovanie moci

Za vlády prezidenta Si Ťin- pchinga Čína zvyšuje svoje investičné aktivity v Európe. Najnovšie sa aj Slovensko spoločne so susednou Českou republikou dostávajú čoraz viac na čínsku investičnú mapu, z čoho môže najbližšie roky profitovať celý región strednej a východnej Európy. Kým za posledných desať rokov investovali čínske firmy na Slovensku približne 40 miliónov eur, len za tento rok by túto sumu mali niekoľkonásobne prevýšiť. V Česku investovali tento rok už vyše 370 miliónov eur. Viac priamych zahraničných investícií z Číny vytvára predpoklady pre zrýchlený ekonomický rast, tvorbu pracovných miest, rast životnej úrovne, technologický pokrok či rast konkurencieschop­nosti. Zároveň veľký a rastúci čínsky trh vytvára obrovský potenciál pre európskych exportérov. Pre mnohých z nich sa Čína môže časom stať najdôležitejším trhom.

James A. Dorn, viceprezident Cato inštitútu vo Washingtone, pre Pravdu povedal, že Čína sa týmito krokmi snaží rozširovať svoju geopolitickú moc. A to aj v čase, keď tamojšia ekonomika tento rok dosiahne najnižší rast za ostatných 25 rokov. „Tempo rastu čínskej ekonomiky odhadujem v tomto roku skôr bližšie k piatim percentám ako k odhadovaným siedmim. Tamojšia vláda však vie, že rast hospodárstva je zásadný pre sociálnu harmóniu. V Číne bude pokračovať liberalizácia domáceho trhu, ako aj investície v Európe, a preto má potenciál stať sa najväčšou ekonomikou sveta,“ povedal Dorn.

V tomto roku sa má zároveň v Číne vytvoriť vyše desať miliónov nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti nemá prekročiť úroveň 4,5 percenta. Čínska vláda tiež vyhlásila vojnu korupcii. Ďalšou prioritou sú opatrenia proti znečisťovaniu životného prostredia. Peking chce znížiť závislosť krajiny od uhlia a obmedziť škodlivé emisie.

Čína mení svetovú ekonomiku. Foto: SHUTTERSTOCK
čínsky znak Čína mení svetovú ekonomiku.

Podľa najnovšej štúdie Rhodium Group and the Mercator Institute for China Studies bola výška čínskych investícií v EÚ pred rokom 2000 takmer nulová. Od začiatku nového milénia až do minulého roka investovali Číňania v únii 46 miliárd eur, najviac – takmer 7 miliárd eur – v Nemecku. Na porovnanie, na Slovensku za rovnaké obdobie podľa štúdie investovali čínski investori okolo 40 miliónov eur. V 28 členských krajinách investovalo od roku 2000 až do roku 2014 vyše tisíc čínskych firiem.

Jüan mieri do elitného klubu

Čína takisto od začiatku roka 2015 znížila dane a poplatky pre podnikateľov o 40 miliárd jüanov ročne. Od januára 2015 vláda zrušila 42 administra­tívnych poplatkov a 12 poplatkov na registráciu podnikania. Zrušenie týchto poplatkov má zmierniť záťaž pre malé podniky. Firmy s mesačnými tržbami menšími ako 30-tisíc jüanov budú na tri roky oslobodené od ďalších piatich dodatočných poplatkov. Čínska vláda tvrdí, že sa chce zamerať aj na cenové reformy, aby podporila konkurenciu v energetickom a dopravnom sektore aj v oblasti životného prostredia.

Aktuálne je počet čínskych iniciatív veľký. Čína napríklad spustila vlani štyri významné projekty, od ktorých si sľubuje zaistenie výrazne rozšírenej pozície v oblasti globálneho obchodu a financií. V spolupráci s Ruskom, Brazíliou, Indiou a Juhoafrickou republikou založila Čína Novú rozvojovú banku (New Development Bank, NDB), ktorá bude mať sídlo v Šanghaji. V Pekingu zase sídli Nová ázijská infraštruktúrna banka, ktorá má pomôcť financovať dopravné projekty v celom regióne. Plán Nová hodvábna cesta sa snaží zase prepojiť Čínu s ekonomikami východnej, južnej a Strednej Ázie a Európy cez rozšírenie železničnej, diaľničnej, energetickej a optickej dátovej siete. Nový projekt Námorná hodvábna cesta si zase kladie za cieľ podporiť námorný obchod vo východnej Ázii a v Indickom oceáne.

Podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR by Čína mala do roku 2028 zosadiť Spojené štáty americké z čela najvplyvnejších štátov sveta a umocniť si geopolitický vplyv. „Veľa európskych krajín vníma Čínu ako kľúč k silnejšiemu domácemu rastu. Africkí predstavitelia považujú Čínu za nového nenahraditeľného rastového partnera pre svoje štáty, najmä v oblasti infraštruktúry a rozvoja podnikania. Podobne i ekonomickí stratégovia a podnikateľskí lídri v Latinskej Amerike dnes vzhliadajú k Číne prinajmenšom rovnako ako k USA. Čína s Japonskom podnikajú po napätom období kroky k zlepšeniu vzájomných vzťahov. A dokonca i Rusko sa nedávno priklonilo k Číne a nadviazalo s ňou tesnejšie vzťahy na mnohých frontoch, napríklad v energetike a doprave,“ povedal nedávno profesor na Kolumbijskej univerzite Jeffrey D. Sachs.

Druhá najväčšia ekonomika sveta pritom v decembri tohto roka dosiahla veľké politické víťazstvo. Medzinárodný menový fond potvrdil zaradenie čínskej meny jüan do koša hlavných svetových mien najneskôr od októbra 2016. V elitnom klube sa už dnes nachádza americký dolár, euro, japonský jen a britská libra. Veľký politický úspech premení Čína na ekonomický až po tom, čo jüan začnú ako svetovú rezervnú menu používať aj súkromné banky, nielen Medzinárodný menový fond.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Si Ťin-pching #Ročenka 2015