Z odtajnených údajov vyplýva, že americkí armádni plánovači sa v roku 1956 zamerali na systematickú deštrukciu mestských a priemyselných cieľov vrátane výslovného zamerania na civilné obyvateľstvo kľúčových miest. Zaradené sú medzi ne Moskva, Leningrad (dnes Petrohrad), Peking, vtedajší východný Berlín a Varšava. Komentár Národného bezpečnostného archívu v tejto súvislosti poznamenáva, že zámerné a priame útoky na civilistov sú v rozpore s už vtedy platnými normami medzinárodného práva.
Odtajnené údaje, sprístupnené verejnosti v súlade s archívnymi zákonmi USA, majú 800 stránok. Medzi miesta určené na „systematickú deštrukciu“ jadrovým úderom bolo zaradených 1 200 miest vo vtedajšom sovietskom bloku od východného Nemecka až po Čínu. Každé z nich má poradové číslo podľa významu, jednotkou je označená Moskva so 179 cieľmi jadrového útoku, dvojkou Leningrad so 145 cieľmi vrátane cieľov civilných.
Vo vtedajšom Československu bola hlavným terčom Praha s poradovým číslom 61 a so 69 cieľmi určenými na zničenie. Ďalšie ciele boli v okolí hlavného v Beroune, Kladne, Kralupoch nad Vltavou, Kráľovom Dvore, Neratoviciach, Psároch, Radotíne, Roztokách, Slanom a Štěchoviciach.
Pre ciele vo východnej Európe mali byť použité bomby, ktoré by mali v porovnaní s bombami pre ZSSR nižšiu ničivú silu, najmä z „politických a psychologických dôvodov“, uvádza americký archív. Výnimkou mali byť objekty používané armádnym letectvom Varšavskej zmluvy. Prioritou pritom boli ciele vo vtedajšom východnom Nemecku.
Veľký dôraz kládli americkí plánovači na likvidáciu vojenských letísk, pretože v ére pred nasadením strategických balistických rakiet boli diaľkové lietadlá hlavným nosičom jadrovej munície. Na území dnešnej Českej republiky sa mali stať terčami pražské letisko v Kbeloch, Ruzyni a Vodochodoch, ďalej letiská v Bechyni, Brne, Čáslavi, Českých Budějoviciach, Dobřanoch, Holešove, Miloviciach, Mimoni, Pardubiciach, Přerove a Žatci.
Na slovensku to boli letiská v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Sliači a Trenčíne. Hlavný úder jadrových zbraní mal byť vedený proti sovietskym letiskám Bychov a Orša v Bielorusku, kde boli v tom čase dislokované strategické lietadlá Tu-16, ktoré ohrozovali sily USA a ich spojencov v západnej Európe.
Útoky amerického letectva mali byť zasadené s použitím jadrových bômb o sile 1,7 až deväť megaton. Americké velenie vtedy požadovalo aj nálože o sile 60 megaton, ktoré chcelo použiť na zastrašenie a v prípade náhleho sovietskeho útoku.
Nálož o sile jednej megatony má sedemdesiatnásobnú ničivú silu v porovnaní s bombou zhodenou v roku 1945 na japonskú Hirošimu.