Oba teroristické útoky sa počtom obetí zaradili medzi najhroznejšie v povojnových dejinách Francúzska. Pri prvom masakri zahynulo 12 ľudí, pri druhom až 130. Teror s dvojciferným počtom zabitých sa v krajine naposledy stal v roku 1961. Vtedy tajná polovojenská skupina, ktorá vystupovala proti nezávislosti Alžírska (vtedajšia francúzska kolónia), odpálila bombu vo vlaku a usmrtila 28 osôb.
Esá karikatúry
Slávni karikaturisti hovorievali, že ich jedinou zbraňou sú ceruzky a fixky. Uťahovali si zo všetkého a z každého. Od politiky až po všedné veci. Vysmievali sa aj zo všetkých náboženstiev. Islamských fanatikov však rozzúrili tak silno, že sa rozhodli zabíjať. Dvaja útočníci vtrhli pred obedom 7. januára do redakcie a spustili paľbu. Bola to krvavá pomsta za kresby. Napríklad za proroka Mohameda s bombou v turbane.
Pri masakri zahynuli esá satiry. Georges Wolinski, najstarší zavraždený, ktorý mal 80 rokov, bol považovaný za kráľa francúzskej karikatúry. „Humor je najkratšia cesta človeka k človeku,“ hovorieval Wolinski, ktorý vedel rozosmiať aj erotickými kresbami.
Medzi obeťami sa nachádzal aj 47-ročný šéfredaktor Stéphane Charbonnier. Statočný muž, ktorý bol odhodlaný neustúpiť z línie časopisu napriek vyhrážkam smrťou, čo prichádzali do redakcie. „Nemám deti ani manželku, nevlastním auto, nemám pôžičky,“ poznamenal v roku 2013 pre noviny Le Monde, keď naznačil, že nikto najbližší sa nemusí o neho báť a že sa necíti ničím viazaný. Zdôrazňoval, že radšej zomrie postajačky, než by žil na kolenách.
Tretím najznámejším zabitým bol 76-ročný Jean Cabut. Karikaturista presvedčený o nevyhnutnosti svojho remesla. „Smiech môže niekedy zraniť, ale smiech, humor a výsmech sú jediné zbrane, ktoré máme,“ pripomenul jeho výrok denník Daily Mail.
Páchatelia – bratia
V redakcii Charlie Hebdo vraždili dvaja tridsiatnici. Chérif Kouachi a jeho mladší brat Said. Narodili sa vo Francúzsku, mali alžírsky pôvod. Vyrastali v sirotinci, pretože matka spáchala samovraždu.
Radikalizovali sa už pred desiatimi rokmi. Po masakri zostali nažive len niekoľko desiatok hodín. Polícia zistila, že sa skryli v tlačiarni vzdialenej 35 kilometrov od Paríža. Výzvu, aby sa vzdali, neposlúchli. Nasledovala prestrelka s protiteroristickým komandom, pri ktorej obaja prišli o život. Predtým dali najavo, že sú pripravení zomrieť ako „mučeníci“.
Po horore v Charlie Hebdo sa Francúzsko zomklo a na veľkom pochode v Paríži obyvatelia odkázali, že sa nedajú zastrašiť a nevzdajú sa slobody prejavu. Na manifestácii sa zúčastnili aj mnohí štátnici zo zahraničia.
Čierny piatok
Po masakri v Charlie Hebdo sa objavilo v uliciach viac príslušníkov bezpečnostných zložiek a vedenie štátu sľubovalo, že urobí maximum, aby sa teror nezopakoval. Niekoľko mesiacov bol pokoj, prišiel však čierny piatok 13. novembra. Skupina džihádistov zaútočila znovu v Paríži. Udreli na piatich miestach, dovedna zabili 130 ľudí. Najviac ich zahynulo v divadle Bataclan (až 89 zavraždených).
Radikáli sa pomstili za účasť Francúzska v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Prezident François Hollande vyhlásil tri dni trvajúci štátny smútok, uzatvoril hranice a zaviedol výnimočný stav, ktorý potom parlament predĺžil o tri mesiace. „Bol to akt vojny,“ zdôraznil šéf Elyzejského paláca, pričom ubezpečil, že džihádisti nepoložia Francúzsko na kolená, naopak, je odhodlaný zničiť teroristickú organizáciu.
Kto boli vrahovia
Podobne ako v prípade zabijakov v Charlie Hebdo boli páchatelia série novembrových parížskych útokov moslimskí rodáci z Európy. Prinajmenšom jeden však prenikol do Francúzska ako utečenec zo Sýrie cez takzvanú balkánsku cestu, keď sa na územie EÚ najprv dostal loďou do Grécka z Turecka.
Strojcom atentátov sa stal Abdelhamid Abaaoud. Rodák z Belgicka marockého pôvodu, ktorý mal 27 rokov. Bezpečnostné zložky o ňom vedeli, ale napriek tomu sa mu, žiaľ, podarilo pripraviť horor.
Začiatkom tohto roka chystal s komplicmi útoky na policajtov v Belgicku, ale tajná služba odhalila ich plány. Abaaoud stihol ujsť a vrátil sa do Sýrie, kde už predtým bojoval po boku džihádistov. Je pravdepodobné, že aj on potom prišiel na európske územie prestrojený za utečenca. Belgicko, odkiaľ pochádzal, netušilo, že je späť. V opačnom prípade by ho posadili za mreže, pretože v júli tohto roku ho v neprítomnosti odsúdili na 20 rokov väzenia za nábor bojovníkov pre teroristickú organizáciu Islamský štát.
Abaaoud sa po atentátoch skrýval v jednom parížskom byte a zjavne plánoval druhý masaker. Prišiel o život, keď jeho skrýšu obkľúčilo protiteroristické komando.
Strach sa nepominul
Zneškodnenie Abaaouda neznamenalo koniec obáv. Salah Abdeslam, jediný zo skupiny džihádistov, čo zostal nažive, zmizol do Belgicka. Pravdepodobne sa skryl v bruselskej štvrti Molenbeek, ktorá je označovaná za hniezdo radikalizovaných moslimov. V tejto časti belgickej metropoly totiž býval.
V Bruseli preto zaviedli najvyšší stupeň teroristického ohrozenia. Polícia robila razie, ale Abdeslama sa jej nepodarilo zadržať. Predpokladá sa, že sa presunul do iného štátu v Európe.
Vplyv na politiku
Novembrové atentáty v Paríži ovplyvnili francúzsku domácu politiku. Menším dosahom bol nárast popularity Hollanda, ktorý je dlhší čas málo obľúbený, lebo nedokáže znížiť mieru nezamestnanosti a nájsť liek na iné problémy ekonomiky. Dôrazný postoj po masakri mu pomohol – polepšil si približne o 10 percent, čo je však stále málo, aby mal šancu dostať sa vôbec do druhého kola prezidentských volieb na jar 2017.
Oveľa väčší vplyv znamenali útoky pri pohľade na preferencie krajnej pravice. Atmosféra strachu sa premietla do prvého kola regionálnych volieb, ktoré sa konali začiatkom decembra. Národný front získal historicky najväčší počet hlasov. V tej chvíli sa stal najsilnejšou politickou stranou vo Francúzsku, lebo prvé kolo znamenalo pre krajnú pravicu prvé miesto.