Konkrétne DPH zasvätil svoj výskum od roku 1980. Podľa neho ak chceme tvoriť hospodársku politiku, ktorá podporuje blahobyt, zdravie a znižuje chudobu, je potrebné najprv porozumieť individuálnej spotrebe. Deaton skúmal spotrebu a nákupné návyky chudobnejších domácností a tvrdil, že je veľmi nebezpečné, ak sa príliš veľa bohatstva koncentruje v rukách niekoľko málo jednotlivcov. Upozorňoval, že práve nízkopríjmové skupiny obyvateľstva najcitlivejšie reagujú na zmeny výšky sadzby DPH.
Pomenoval nástrahy
„Bohatým len málo záleží na budovaní verejného zdravotníctva, školstva alebo na stanovení výšky dane z pridanej hodnoty. Naopak, pre chudobných táto politika môže predstavovať rozdiel medzi slušným životom a chudobou,“ tvrdí Deaton.
Zistenia, za ktoré Deaton dostal tento rok Nobelovu cenu, sa učia na školách a vedci ich používajú už roky. Deatonove poznatky zmenili ekonómiu, ale aj praktickú hospodársku politiku vlád. Deaton vymyslel postup, ako vytvoriť z rôznych šetrení medzi obyvateľmi vzorku umožňujúcu dlhodobé sledovanie spotreby. Predtým sa využívali celkové štatistické údaje, ktoré však nevystihovali skutočnosť. Podľa ekonómov sa Deaton nebojí presne pomenovať nástrahy, ktoré striehnu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Navyše tvrdí, že základ hospodárskej politiky štátu by mal byť tvorený podporou blahobytu a snahou o znižovanie chudoby.
Dokedy rastie šťastie
Jedna z jeho známejších prác sa zaoberá výpočtom, ako rastie pocit šťastia spolu s príjmom. Angus Deaton vyrátal, že v USA rastie pocit šťastia spolu s príjmom do výšky platu 75-tisíc dolárov ročne. S ďalším rastom platu sa ďalej zvyšuje spokojnosť, no už nie pocit šťastia. Deaton v posledných rokoch vzbudil pozornosť svojou knihou Veľký únik: Zdravie, bohatstvo a pôvod nerovnosti (2013), v ktorej naznačuje, že západná pomoc často slúži skôr na zahnanie pocitu viny ako na zlepšenie situácie v chudobných krajinách. Deaton tiež tvrdí, že v rozvojovom svete, najmä v Ázii, sa počas uplynulých desiatok rokov situácia pre niekoľko miliárd ľudí zlepšila. Veľkým únikom v názve knihy tak myslel útek pred chudobou.
Deaton pri preberaní Nobelovej ceny pripomenul, že extrémna chudoba vo svete sa bude znižovať, ale nie je „slepo optimistický“. Upozornil tiež na obrovské zdravotné problémy medzi dospelými a deťmi v Indii, kde je zatiaľ pokrok veľmi nízky. Poznamenal, že polovica detí v krajine je stále podvyživená a mnoho ľudí na svete sa nachádza vo veľmi zlej situácii.
Angus Deaton sa narodil 19. októbra 1945 v Edinburghu. Má britské aj americké občianstvo. V Británii vyštudoval Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1974 získal doktorát, a Bristolskú univerzitu, na ktorej potom pôsobil ako profesor ekonometrie. Za výskum v tomto odbore sa stal v roku 1978 prvým držiteľom prestížnej Frischovej medaily. V roku 1983 prešiel na americkú Princetonskú univerzitu, kde je profesorom ekonómie a medzinárodných otázok. Je členom Britskej aj Americkej akadémie vied, Americkej filozofickej spoločnosti a v roku 2009 bol prezidentom Americkej ekonomickej asociácie (AEA). S Nobelovou cenou za ekonómiu navyše získal peňažnú odmenu 8 miliónov švédskych korún (863-tisíc eur). Cena za ekonómiu nepatrí medzi „základné Nobelove ceny“, ale od roku 1968 ju udeľuje švédska centrálna banka Sveriges Riksbank na pamiatku Alfreda Nobela.