Zo Sergunovho života je známych len málo podrobností, podľa médií je jeho biografia štátnym tajomstvom. Do služieb vojenskej špionáže vstúpil za sovietskych čias už v roku 1984, od roku 1998 pôsobil ako ruský vojenský atašé v albánskej metropole Tirane.
Do čela Hlavnej správy rozviedky ruského generálneho štábu (GRU) ho menovali roku 2011. Zomrel v hodnosti generálplukovníka.
„Kolegovia a podriadení Serguna poznali ako pravého bojového dôstojníka, skúseného a kompetentného veliteľa, veľmi statočného človeka a skutočného vlastenca. Vážili si ho pre jeho profesionalitu, pevnosť charakteru, čestnosť a slušnosť,“ uvádza sa v nekrológu, ktorý podpísal prezident Vladimir Putin.
GRU je hlavnou výzvednou službou ruskej armády, jej civilným náprotivkom je menej známa a operačne aj personálne podstatne menšia Služba vonkajšej rozviedky (SVR). História GRU spadá až do čias po boľševickej revolúcii z roku 1917, keď sa o vytvorenie vojenskej špionážnej agentúry zasadil vtedajší mocný boľševický vodcu Lev Trockij.
V súčasnosti je podľa západných spravodajských zdrojov ťažiskom operácií GRU sýrske bojisko, kde od konca septembra operuje aj ruské vojenské letectvo. Podľa Kyjeva pôsobia agenti ruskej vojenskej rozviedky v hojnej miere aj na východe Ukrajiny. Sám Sergun je od predvlaňajšej ruskej anexie Krymu na sankčnom zozname Európskej únie.
Špionážnu minulosť má vo svojom životopise aj prezident Putin, ktorý však v sovietskej ére pôsobil v zložkách vtedajšej kontrarozviedky KGB. Z terajších ruských politikov majú údajne za sebou službu v GRU vicepremiér Dmitrij Kozak a vplyvný Putinov poradca Vladislav Surkov. Sergunovho nástupca doteraz Kremeľ oficiálne nemenoval.