Áno, vojna, a nie jedna, hneď niekoľko, predpovedajú experti. Pravda, Rijád a Teherán ich vybojujú cudzími rukami a v bezpečnej vzdialenosti od svojho územia. „Budeme svedkami búchania sa do pŕs a rinčania zbraňami, nepredpokladám však veľkú priamu eskaláciu vzájomného konfliktu mimo diplomatickej oblasti,“ povedal pre Pravdu Ben Rich, odborník na Blízky východ z Monashovej univerzity v Melbourne. Podľa Richa obe mocnosti zvádzajú viacero zástupných konfliktov, kde sa ich angažovanosť na znepriatelených stranách môže ďalej zvýšiť.
Bol by som veľmi prekvapený, keby sa Irán vrhol do radikálnej politiky, akou je plnohodnotná vojna. Oveľa pravdepodobnejší je vzrast napätia, vrátane eskalácie zástupných vojen v Sýrii a Jemene.Naser Ghobadzeh, expert na Blízky východ z Austrálskej katolíckej univerzity
Rozbušku v tradične napätých vzťahoch medzi sunnitským islamským kráľovstvom Saudskej Arábie a šiitskou Iránskou islamskou republikou v sobotu odpálila poprava štyroch šiitských odporcov rijádskeho režimu. Vykonanie hrdelného trestu nad duchovným Nimrom Bákirom Nimrom, lídrom šiitskej menšiny predstavujúcej asi šestinu obyvateľstva Saudskej Arábie, v Iráne rozbúrilo vášne. Demonštranti si kameňmi a zápalnými fľašami vybili zlosť na teheránskej budove saudskoarabskej ambasády. A hoci diplomatov sa podarilo evakuovať a desiatky útočníkov polícia zatkla, Rijád a po ňom Bahrajn so Sudánom s Teheránom demonštratívne prerušili styky. Spojené arabské emiráty zase odvolaním svojho veľvyslanca znížili úroveň svojho diplomatického zastúpenia v Teheráne.
Hoci najvyšší vodca teokratického Iránu Alí Chameneí pohrozil za „nespravodlivé preliatie mučeníckej krvi“ saudskoarabským vládcom božím trestom, vykonávateľom „vôle Alaha“ sotva budú iránske rakety mieriace na Rijád. „Bol by som veľmi prekvapený, keby sa Irán vrhol do radikálnej politiky, akou je plnohodnotná vojna,“ načrtol pre Pravdu svoju prognózu Naser Ghobadzeh z Austrálskej katolíckej univerzity. „Oveľa viac pravdepodobný je vzrast napätia, vrátane eskalácie zástupných vojen v Sýrii a Jemene,“ dodal. V Sýrii Irán podporuje režim Bašára Asada, kým Saudská Arábia sponzoruje viaceré ozbrojené skupiny usilujúce sa o zvrhnutie vlády v Damasku. V Jemene je Rijád aj vojensky prítomný na strane miestnej vlády, ktorá sa vlani vrátila zo saudskoarabského exilu, za šiitskými povstalcami zase stojí Irán. Mimochodom, práve v deň Nimrovej popravy v Jemene stroskotalo prímerie a boje, ktoré si už vyžiadali vyše šesťtisíc obetí, sa znova naplno obnovili.
„Ďalším bojiskom, na ktorom iránski vodcovia môžu zvažovať odvetu proti Saudskej Arábii, je šiitské povstanie v Bahrajne,“ predpovedá Ghobadzeh. „Pre Rijád je to veľmi citlivá oblasť a Irán by mal byť preto poriadne opatrný, keď sa rozhodne hrať túto hru,“ dodal expert na Blízky východ.
Bahrajn je blízky spojenec Saudskej Arábie, ktorá v čase arabskej jari vládnucemu sunnitskému režimu na susednom ostrove poskytla vojenskú pomoc na potlačenie búriacej sa šiitskej väčšiny. Popravený duchovný Nimr, pochádzajúci z neďalekej Východnej provincie Saudskej Arábie, bol v Bahrajne mimoriadne populárny. Bahrajnskí šiiti proti jeho zabitiu opakovane protestovali v uliciach. Demonštrantov polícia rozháňala slzotvorným plynom, pričom zásahy si podľa svedkov vyžiadali viacero zranených.
Nimrova poprava vybičovala vášne aj v ďalších krajinách, kde medzi sebou súperia stúpenci dvoch hlavných vetiev islamu. V Iraku, kde je po desaťročiach sunnitskej nadvlády pri moci šiitská väčšina, prepukli aj násilnosti. Dve sunnitské mešity v Hille poškodili výbuchy bômb. V meste Iskandaríja zase neznámi strelci zabili muezína zvolávajúceho sunnitských veriacich na modlitbu. Iracký premiér Hajdar Abádí vyzval obyvateľov, aby sa nedali vtiahnuť do ďalšieho kola krvavého sektárskeho násilia. Popravu saudskoarabského šiitského duchovného však rázne odsúdil slovami, že „odstraňovanie opozičných osobností prinesie iba ďalšiu skazu vládam i ľuďom“.
Napätie panuje aj na východe Saudskej Arábie, kde sú sústredené hlavné ropné náleziská krajiny. Agentúry odtiaľ hlásili demonštrácie šiitov i ozbrojený incident, pri ktorom zahynul jeden človek a zranenie utrpel osemročný chlapec. V meste Awámíja sa bezpečnostné sily dostali pod paľbu „teroristov“, ako ich označila miestna polícia. Tá pátra nielen po páchateľoch, ale aj po ťažkých zbraniach, ktorých sa vraj počas prestrelky zmocnili.
Konflikt medzi Saudskou Arábiou a Iránom rozkolísal aj ceny ropy na svetových trhoch. „Zvýšené geopolitické napätie viedlo hneď pri začatí obchodovania k citeľnému rastu cien ropy,“ citovala agentúra Reuters maklérsku spoločnosť Phillip Futures. Ceny však neskôr veľkú časť rastu zmazali pre obavy zo spomaľovania hospodárskeho rastu v Ázii. Analytici napriek tomu upozorňujú, že ak by konfrontácia medzi Rijádom a Teheránom ďalej eskalovala, mohlo by to ohroziť až pätinu svetových dodávok ropy, ktoré sa prepravujú Hormuzským prielivom.
Prerušenie diplomatických vzťahov medzi Rijádom a Teheránom považuje Amin Saikal z Centra pre arabské a islamské štúdiá pri Austrálskej národnej univerzite za veľmi vážny zlom. „Stalo sa to po prvý raz za 36 rokov od príchodu k moci iránskeho islamského režimu. Mohlo by to viesť k zintenzívneniu sektárskej a geopolitickej rivality medzi nimi a k prehĺbeniu rozdelenia moslimského sveta,“ povedal pre Pravdu a dodal: „Hrozí, že obe strany sa teraz ešte viac vtiahnu do svojich zástupných konfliktov v Iraku, Sýrii, Jemene, ale tiež Libanone a Bahrajne. Bude to znamenať ďalšiu prekážku pri hľadaní riešenia týchto konfliktov a pokusoch vrátiť stabilitu do výbušného regiónu.“