Charlie Hebdo prežil, hrozba terorizmu pretrvala

Slobodu karikaturistov, ktorí často kreslia drzo, ale pritom zdôrazňujú, že človek sa musí vedieť zasmiať, lebo smiech je úžasný liek.

Prispievatelia do Charlie Hebdo zostali verní tomu, čo hovorieval jeden z kolegov, ktorého dvaja teroristi vlani zastrelili – ceruzky a fixky sú jediná zbraň, ktorú máme. Rok od zabíjania vyšlo špeciálne číslo Charlie Hebdo. Uctieva si zavraždených, pretože vydanie obsahuje nielen kresby žijúcich autorov, ale aj tých, čo 7. januára 2015 zahynuli.

Boh s kalašnikovom

Najnovšie číslo má 32 strán namiesto tradičných 16. Titulná strana tradične provokuje. Zakrvavený kresťanský Boh má na chrbte kalašnikov. „Rok po: Vrah je stále na úteku,“ znie nadpis.

Sú takí, čo nemajú pochopenie pre takú satiru a vidia v nej rúhanie. „O čom sa titulná strana zmieňuje? O náboženstvách? Tragédia si zaslúži niečo lepšie,“ napísala na Twitteri predsedníčka Kresťanskej demokratickej strany Christine Boutinová.

Karikaturista Laurent Sourisseau, ktorý vlani utrpel pri útoku teroristov vážne zranenia, napísal úvodník: „Islamskí fanatici a ďalší náboženskí extrémisti chceli, aby Charlie Hebdo zaplatil najvyššiu cenu za odvahu smiať sa z náboženstva.“ Tento autor, ktorý kreslí pod umeleckým menom Riss, prízvukuje, že týždenník sa nikdy nezmenil: „Charlie Hebdo bol vždy časopis boja, ale boja zábavného, žartovného,“ poznamenal pre agentúru AFP.

Satirický časopis teda prežil. A určite nezmizne, verí Laurent Joffrin, šéfredaktor novín Libération: „Rok po zločine si môžeme byť istí jednou vecou – proti fanatikom, pánbožkárom a dogmatikom Charlie Hebdo prežije.“

Náklad sa zvýšil

Pred masakrom Charlie Hebdo vychádzal v počte 30-tisíc výtlačkov. Obrovský záujem po teroristickom útoku viedol k výraznému zvýšeniu nákladu. Stánkový predaj – 100-tisíc kusov, predplatitelia – až 183-tisíc. „Na jeseň 2014 pritom vtedajší šéfredaktor Stéphane Charbonnier vravel, že Charlie Hebdo potrebuje predávať 35-tisíc výtlačkov týždenne, aby bol vo finančnej rovnováhe,“ pripomenul portál 20 minutes.

Deň pred tragickým výročím prezident François Hollande v stredu odhalil pamätnú tabuľu na budove redakcie. Vyskytla sa však chyba. V kamenárstve vytesali zle posledné písmeno v mene zavraždeného karikaturistu Georgea Wolinského. Dali mu „y“ namiesto „i“. Čiže správne je Wolinski.

Hollande prišiel aj pred obchod s kóšer potravinami, kde sa pred rokom odohral druhý teroristický útok. Žiaľ, touto tragédiou sa výpočet atentátov vo Francúzsku neskončil. V novembri samovražední islamisti udreli v centre Paríža, zomrelo 130 ľudí.

Dominujú muži

Francúzsko si pripomína strašné udalosti spred roka v atmosfére výnimočného stavu, ktorý platí od novembrových útokov. Hrozba terorizmu pretrvala. Polícia a tajná služba získali viac právomocí, štát ich posilňuje aj personálne. V krajine žije niekoľko tisíc radikalizovaných moslimov, z ktorých niektorí odišli bojovať po boku islamistov do Sýrie a Iraku a vrátili sa späť.

Bývalí čelní predstavitelia bezpečnostných zložiek viackrát v médiách upozornili, aké náročné je monitorovať rizikové osoby. Ustavičný dohľad a vyhodnocovanie informácií si vyžaduje na jedného potenciálne nebezpečného jedinca desať až pätnásť agentov.

Kým pokročilú fázu radikalizácie majú pod palcom bezpečnostné zložky, v prevencii môže zohrať obrovskú úlohu najbližšie okolie. Rodičia by si mali všímať v prvom rade svojich mladých synov. „Pohlavie je stále určujúce pri násilnom extrémizme. Dominujú muži. Pribúdajú síce ženy, ale tie sú v porovnaní s nimi v zanedbateľnom počte,“ podotkol pre Pravdu kanadský psychológ Jocelyn Bélanger.

Rýchlo či pomaly?

Keď mladý radikál spácha útok, rodičia často zalamujú rukami, že nič podozrivé nezbadali. Dá sa zovšeobecniť, či je radikalizácia rýchla, alebo postupná – nenápadne pomalá?

Dounia Bouzarová, ktorá vedie stredisko prevencie odchýlok od normálneho islamu, si myslí, že často nastáva blesková premena v uvažovaní. „Radikalizácia je často taká, že to býva od jedenia výlučne bravčového mäsa jeden deň k preskočeniu k džihádu zajtra,“ povedala pre noviny Libération.

Psychológovia a psychoanalytici nesúhlasia s týmto názorom. Hovoria o zdĺhavej a utajovanej ceste k radikalizácii. Upozorňujú pritom na riziko medzi tínedžermi. „Ľudia mladší ako 20 rokov skrývajú v rodinách svoju náboženskú radikalizáciu,“ povedal pre denník Le Figaro psychoanalytik Patrick Amoyel. Rodičia o nich netušia, čo čítajú na internete, alebo napríklad nevedia, že okrem mešity chodia aj na modlitby do bytu, v ktorom radikálny duchovný šíri nenávisť v užšom okruhu svojich nádejných stúpencov.