„Minské dohody majú jeden nepopierateľný prínos – na východe Ukrajiny zomiera dnes menej ľudí ako v roku 2014. Vojna tam natoľko utíchla, že sme prakticky na ňu zabudli. Lenže okrem toho, dohody garantované prezidentmi Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka sotva priniesli ešte niečo pozitívne. Väčšina bodov dohôd zostala na papieri,“ konštatuje Rzeczpospolita s tým, že bude čoraz ťažšie riešenie konfliktu na Ukrajine.
„Ťažko si predstaviť, že by si Kyjev prinavrátil územia, nad ktorými stratil kontrolu, ako je Krym a Donbas,“ tvrdí Jerzy Haszczynski vo svojom komentári pod titulkom Najhoršie Ukrajincov len čaká. Zároveň zopakoval mienku mnohých politológov, podľa ktorej s pomocou zbraní sa mu to už vonkoncom nepodarí. Podľa autora Ukrajina sa nemôže spoliehať ani na svoju príťažlivosť, ktorá by prinútila odporcov súčasného ukrajinského vedenia vrátiť sa opäť pod krídla Kyjeva. Za najväčší problém považuje stále fungujúci systém vlády oligarchov a veľmi pomalú realizáciu reforiem.
Oveľa tvrdšie sa k problému vyjadril v rozhovore pre spomínaný denník bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing, keď vyhlásil, že „Ukrajincom by sa malo zdvorilo, ale jasne povedať, že sa nepripoja k EÚ, pretože nie sú Európania“. Denník Rzeczpospolita v tejto súvislosti pripomína: „Ani jeden z dôležitých politikov starej Európy netvrdí, že sa Ukrajina určite stane členom únie. V dohľadnom čase sa nezvýši životná úroveň Ukrajincov. A práve o tom, ako aj o dobrom spojení so Západom snívali pred dvoma rokmi na kyjevskom Majdane. Najhoršia bude chvíľa, keď si to Ukrajinci uvedomia.“
Kravčuk: Netreba sa báť, ale my sa bojíme
Prvý prezident samostatnej Ukrajiny Leonid Kravčuk zostáva pri zemi a navrhuje riešiť situáciu najprv doma a až potom sa sústrediť na vzťah s Európou. Z tohto pohľadu sa stavia aj k problému s Krymom či k riešeniu situácie v Donbase.
„Od vládnej moci stále počujeme, že Krym sa k nám opäť sám pripojí. Verte mi, je to ilúzia. Sociálna otázka nikdy nevyrieši krymský problém. Problém Krymu je politickou otázkou nielen vo vzťahu k Ukrajine, ale aj vo vzťahu Ukrajina a Rusko či Ukrajina a svet. Načo klamať samých seba? Vrátiť Krym pomocou sily? Je to nereálne. Treba byť múdrym a navrhnúť čosi, čo už poznajú aj svetové dejiny,“ upozornil Kravčuk, dodnes uznávaná autorita, v programe Vzgľad na ukrajinskom televíznom 5. kanáli. Napríklad v prípade Donbasu navrhuje uplatnenie osobitného štatútu. „Netreba sa toho báť, ale my sa bojíme. V súčasnej situácii, keď je vojna, keď nie je vyriešená principiálna otázka, keď sme sa politicky nedefinovali a medzinárodné spoločenstvo sa nerozhodlo v širšom globálnom hľadisku, keď nemáme skutočné záruky, je potrebné sadnúť si a skutočne pracovať. Ak budeme naďalej trvať na tom, že v Donbase aj tak vyhráme, tak sa vojna neskončí,“ dodal exprezident Kravčuk.
Ťažké srdce na vládnu špičku
Nemalý ohlas vyvolali na Ukrajine aj koncoročné účtovanie a „predpovede“ premiéra Arsenija Jaceňuka a šéfa parlamentu Volodymyra Grojsmana.
„Ich prejavy len potvrdili, že máme slabú elitu,“ reagoval kyjevský politológ Volodymyr Fesenko v rozhovore pre rádio Holos Stolicy. Podľa neho je zaujímavé, že o ekonomike hovoril šéf snemovne, hoci je to premiérova parketa. Ibaže Jaceňuk sa o nej nezmienil ani slovom. Zato hovoril o boji s korupciou a o vysokoškolskej reforme. „Buď naši kľúčoví politickí hráči nie celkom chápu sféru svojich kompetencií, alebo zámerne nechcú hovoriť o podstate a ponúkajú nám na posúdenie niečo, za čo nenesú priamu zodpovednosť,“ upozornil Fesenko, šéf strediska politického výskumu Penta. Podľa neho to len potvrdzuje, že „naša politická elita má slabú predstavu o tom, aká musí byť politika, politický kurz krajiny“.
Jastrabi stále živia nádej
Z novoročných predpovedí rôznych ukrajinských politológov v súvislosti s možným riešením domácich problémov však stále ešte nezmizla nádej, že napríklad „ak Donbasu privrieme kyslík, tak tam podochnú“. Aspoň tak sa v rozhovore pre časopis Kraina vyjadril Serhij Ivanov z lustračného výboru na ministerstve spravodlivosti. Konkrétne navrhol „presídliť prísne preverených obyvateľov, ktorí sa nezapojili do bojov proti armáde, z okupovaných území časti Donbasu do vyprázdnených ukrajinských dedín“. A ostatní vraj „nech zdochnú“.
Na Ukrajine aj v tomto smere zaznievajú tiež triezve hlasy, ktoré majú čoraz väčšiu podporu obyvateľov. Rovnako ako exprezident Kravčuk aj kyjevský politológ Michail Pogrebinskij vidí východisko v konfederácii, ktorá zachová Donbas ukrajinským. „Ak si chceme zachovať toto územie, tak musíme rozhodnúť o tom, čo mu ponúkneme. Musíme mu poskytnúť autonómiu, a to maximálnu. Povedal by som dokonca, že Donbas zostane súčasťou Ukrajiny, ale nie v podmienkach federácie, ale konfederácie,“ zdôraznil kyjevský politológ v rozhovore pre Rusinform.net.