Hŕstka vyvolených má majetok ako polovica ľudí na svete

, 18.01.2016 10:00, aktualizované: 19.01.2016 10:00

Na minuloročnom v poradí už 45. Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose sa mnohí svetoví ekonómovia zhodli, že situácia s nepomerom bohatých a chudobných sa vo svete zlepšuje. Snažili sa dementovať fakt, že bohatí bohatnú a chudobní majú čoraz menej. Odvtedy ubehol rok a situácia sa ešte zhoršila. Najnovšie britská mimovládna organizácia Oxfam prišla s údajmi, že 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, teda 3,6 miliardy ľudí. Ide o 1,76 bilióna dolárov. Údaje zverejnil Oxfam aj tento rok tesne pred ďalším ekonomickým fórom v Davose, ktoré sa uskutoční 20. až 23 januára.

Riešenia od politikov na zatváranie nožníc v...
Riešenia od politikov na zatváranie nožníc v príjmovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými neprichádzajú. Na fotografii sú protestujúci v kanadskom Toronte s transparentmi "Dajte politikom minimálnu mzdu a uvidíte, ako rýchlo sa veci zmenia". Autor: SHUTTERSTOCK

„Žijeme vo svete, ktorého pravidlá sú urobené pre superbohatých. Potrebný je však ekonomický a finančný systém, z ktorého profitujú všetci. Koncerny sa už nemôžu vyhýbať svojej zodpovednosti. Svoje zisky musia zdaňovať tam, kde ich vytvoria,“ povedal Tobias Hauschild z Oxfamu, ktorý upozorňuje, že medzi najhlavnejšie príčiny roztvárania nožníc medzi chudobnými a bohatými patria jednak daňové úniky spôsobené investíciami firiem do daňových rajov, a jednak klimatické zmeny, ktoré ohrozujú ľudí v najchudobnejších oblastiach sveta. Oxfam predpokladá, že najbohatší ľudia majú viac ako 7,6 bilióna dolárov uložených na kontách v daňových rajoch.

Majetok chudobnejšej polovice svetovej populácie sa v ostatných piatich rokoch zmenšil približne o bilión dolárov. Predstavuje to pokles o 41 percent, hoci v tomto období globálne pribudlo 400 miliónov ľudí. Majetok 62 najbohatších ľudí, z ktorých je iba deväť žien, sa v tomto období rozrástol o viac ako pol bilióna dolárov. Aktuálne počet tých, ktorí žijú v extrémnej chudobe, sa pohybuje na úrovni okolo 900 miliónov, čo predstavuje 12,8 percenta svetovej populácie. Nielen zmena klímy, ale aj prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď v priemere jeden z 9 ľudí na svete nemá dostatok jedla a takmer miliarda ľudí stále žije z menej než 1,25 dolára denne, čo je v prepočte 1,15 eura na deň.

Bohatých ľudí však treba vnímať aj inou optikou ako tou, že bohatnú na úkor zvyšku ľudí. Práve oni dávajú pracovné miesta ľuďom. V slovenských pomeroch najviac v doprave, energetike či hutníctve. Mnohí boháči v rebríčku Oxfamu sa však dostali k majetku dedením.

Viac zdaniť bohatých?

Oxfam dlhodobo vyzýva krajiny, aby prijali plán boja proti nerovnostiam, a to napríklad bojom proti daňovým únikom, presadzovaním bezplatných verejných služieb, väčším zdanením kapitálu, zavedením minimálnej mzdy či zavádzaním sociálnej ochrany pre najchudobnejších ľudí. Prehlbujúce sa sociálne rozdiely sú faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschop­nosť.

„Vyššie dane pre podniky a ľudí s vyššími príjmami by sa mohli viac podieľať na riešení naliehavých sociálnych problémov v Európe, a vôbec celosvetovo. Vyššia úroveň harmonizovanej dane z príjmu právnických osôb či prípadne minimálna úroveň dane z príjmov by boli v tomto riešením. Bolo by to však veľmi ťažké zaviesť vo všetkých 28 členských štátoch EÚ. V prvom rade sa musí nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa plateniu daní vyhli. Dobrým príkladom je zamedzenie daňových rajov, ktoré Brusel presadzuje. Konať by mal však razantnejšie a rýchlejšie,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham University vo Veľkej Británii.

Opatrenia na zastavenie príjmových nerovností cez obmedzenie daňových únikov sa už začali uskutočňovať. Na svetovej úrovni sa 93 krajín vrátane Slovenska zaviazalo, že spustia systém automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti, ktorý vstúpi do platnosti od septembra 2017. Tento systém má zúčastneným krajinám zjednodušiť poskytovanie údajov o daňovníkoch, ktorí majú príjem alebo majetok v zahraničí.

Jedným z ďalších krokov by malo byť zriadenie čiernej listiny daňových rajov, proti ktorým by EÚ uplatňovala sankcie. Tie by sa mali dotknúť aj spoločností, ktoré majú sídlo alebo pobočky v daňových rajoch. Podniky, ktoré porušujú európske daňové predpisy, by stratili prístup k finančným prostriedkom EÚ aj k štátnej pomoci. Každá spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní, by mala zverejniť informácie o pokutách alebo odsúdení za daňové trestné činy. Štátne orgány by tiež mali mať možnosť odstúpiť od zmlúv v prípade, že dodávateľ poruší svoje daňové povinnosti.

Slovenský rezort financií už v roku 2014 napríklad zaviedol vyššiu zrážkovú daň, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami z daňových rajov. Týka sa nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktoré s podobnými firmami obchodujú. Do roku 2013 bola zrážková daň na úrovni 19 percent. Po novom dosahuje úroveň 35 percent. Zrážková daň pritom funguje vo viacerých krajinách v Európe a vychádza aj z legislatívy Európskej únie. Zrážkovú daň na úrovni 35 percent nedávno zaviedlo aj Česko.

Pravidlá sa obchádzali vždy

Ekonómovia však upozorňujú, že bohatí si vždy nájdu spôsob, ako pravidlá obchádzať. S každým novým opatrením si hlavne bohatí, ktorí na to majú zdroje, nachádzajú sofistikovanejšie spôsoby, ako si „uchrániť“ svoj majetok pred zdaňovaním. Oxfam upozornil, že investície firiem do daňových rajov však v rokoch 2000–2014 vzrástli štvornásobne. Deväť z desiatich popredných svetových podnikov je zastúpených aspoň v jednom daňovom raji. Rozvojové krajiny týmto spôsobom prichádzajú každý rok o daňové príjmy vo výške najmenej 100 miliárd dolárov. Iba z príjmov, o ktoré tým prichádzajú africké krajiny (14 miliárd dolárov ročne), by sa dala zabezpečiť zdravotná starostlivosť o matky a deti na tomto kontinente. Každý rok by sa zachránili asi štyri milióny detských životov.

Experti okrem toho poukazujú na fakt, že čoraz viac ľudí žije v oblastiach so zvýšeným rizikom prírodných katastrof, ako sú napríklad pobrežné oblasti. Tým sa v dôsledku otepľovania planéty zvyšujú ekonomické náklady spôsobené búrkami a záplavami. Oxfam predčasom prišiel takisto s informáciou, že práve bohatí sa podieľajú najviac na znečisťovaní životného prostredia. Najbohatších desať percent ľudstva produkuje približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Oxfam #chudoba #bohatstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Flower box biela kocka "L" farebné kvety

Flower box biela kocka "L" farebné kvety

29,99
Perla farebné ruže

Perla farebné ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk