Sloboda a zvrchovanosť sú podľa Szydlovej pre Poliakov kľúčovými hodnotami. Vláda je však podľa premiérky pripravená diskutovať o vytváraní lepších reforiem pre Poľsko s európskymi predstaviteľmi i domácimi stranami. „Naši otcovia a dedovia prelievali krv za slobodu Poľska aj iných národov. Po celé desaťročia sme museli bojovať, aby sme mohli stáť spravovať sami, a to si nenecháme vziať. Naučili sme sa to od Európy,“ povedala Szydlová.
Premiérka v prejave k europoslancom opakovane povedala, že k zmenám v Poľsku sa rozhodli Poliaci sami tým, že si vo voľbách vybrali program terajšej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Povedala tiež, že reformy sú v súlade s európskymi normami a že Varšava sa pri ich príprave inšpirovala v iných európskych krajinách. Szydlová takisto vyhlásila, že pri vytváraní reforiem je otvorená dialógu s ďalšími aktérmi. „Chceme pracovať na dobrých politických reformách, aby sme mohli zabezpečiť, že Poľsko bude slobodnou krajinou,“ povedala. „Chceme byť v EÚ šampiónom, to je náš sen,“ dodala.
Pokiaľ ide o zmeny týkajúce sa ústavného súdu, tak sa vraj v žiadnom prípade nelíšia od štandardov v iných členských krajinách. Premiérka povedala, že spor o ústavný súd je politickým a nie právnym problémom. O reforme médií oznámila, že je potrebná, aby vzniklo skutočne nestranné vysielanie. Poľské verejnoprávne médiá sa podľa nej v minulosti dopustili niekoľkých prešľapov voči európskym mediálnym štandardom. Vláda sa však nechce nijako miešať do nezávislosti poľských médií, povedala Szydlová.
Zmeny zákonov, ktoré v Poľsku vykonáva PiS, znepokojujú Európsku komisiu, ktorá proti Varšave začala formálnu procedúru sledovania stavu právneho štátu v krajine. Proces teoreticky môže vyvrcholiť rozhodnutím členských krajín EÚ pozastaviť Poľsku hlasovacie práva v únii.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na úvod debaty povedal, že postup, ku ktorému sa Európska komisia rozhodla, doteraz EÚ nezažila. Tento mechanizmus pre ochranu právneho štátu únie vytvorila v roku 2014 a prvýkrát ho aktivovala práve kvôli Poľsku. Schulz v nedávnom rozhovore s listom Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung prirovnal politiku poľskej vlády ku správaniu ruského prezidenta Vladimira Putina. Za toto vyjadrenie nemeckého politika sa na jeho hlavu zniesla kritika nielen z Poľska, ale aj z Nemecka.
Podpredseda poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (PPE) Esteban Pons po prejave premiérky povedal, že najhoršie autoritárske režimy prišli zvnútra. „Môžete meniť zákony, ale nie hodnoty, to nikdy, pani premiérka,“ vyhlásil s tým, aby sa nová poľská vláda nedopúšťala chýb vlád v minulosti.
Gianni Pitella, ktorý je predsedom Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S & D), zdôraznil, že si nikto neželá, aby prístup k Poľsku vyzeral, že je hnané k zodpovednosti. „Zmeny sa však musia uskutočňovať pri rešpektovaní princípov a práv EÚ,“ dodal. Podobne hovoril aj jeho kolega a podpredseda S & D Josef Weidenholzer. „Pravidlá sa nesmú meniť tak, aby to v budúcnosti už nebolo možné,“ povedal s tým, že práve toho sa mnohí ľudia boja.
Predseda Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Syed Kamall vyzval europoslancov, aby pred obviňovaním Poľska vyčkali najprv na hodnotenie Európskej komisie. „Ukazovanie prstom na vládu je aj ukazovanie prstom na poľských občanov, ktorí (novú vládu) volili,“ povedal. Uviedol tiež, že ho udivuje, že sa podobné kritické hlasy neobjavili vtedy, keď niekdajšia poľská vládna strana Občianska platforma vymenovala za ústavných sudcov svojich vlastných kandidátov. Podpredseda ECR Hans-Olaf Henkel povedal, že terajšie kroky voči Poľsku sú grotesknou inkvizíciou. „Ak nejaký národ nepotrebuje poučovať o slobode a demokracii, potom je to Poľsko,“ uviedol.
Guy Verhofstadt, predseda Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE), v diskusii zdôraznil, že poľská jednota ide ruka v ruke s jednotou európskou a obrátene, ako história mnohokrát ukázala. „Preto by som vás rád vyzval, pani premiérka, aby ste toľko nepočúvala nás, ale poľských občanov,“ povedal. Vo svojom prejave, ktorý bol voči Szydlovej kritický, vyjadril obavy z možného zneužívania vládnej väčšiny k rozloženiu kontrolných a vyrovnávacích mechanizmov v Poľsku.
Do debaty vstúpil aj český europoslanec za Slobodných Petr Mach. Ten povedal, že zasahovanie Európskej komisie do záležitostí Varšavy je nehorázne a že je to zámienka na zmenu poľského postoja k utečeneckým kvótam. V závere pripomenul vetu Ich bin ein Berliner (Som Berlínčan), ktorú v roku 1963 vyslovil pri Berlínskom múre americký prezident John Kennedy. „Ja jestem Polak (som Poliak),“ zakončil svoje vystúpenie Mach, ktorý mal rovnaké heslo pripnuté ako veľký odznak na saku.