Pápež sa v tomto zmysle vyjadril na ekumenickej modlitbe nešpor zo sviatku Obrátenia svätého apoštola Pavla, ktorá sa konala v rímskej Bazilike svätého Pavla za hradbami za účasti predstaviteľov kresťanských cirkví a spoločenstiev, informuje agentúra Reuters.
Týmito nešporami sa tradične končí Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.
Vo svojej homílii pápež poprosil o odpustenie za „neevanjeliové konanie zo strany katolíkov voči kresťanom iných cirkví“. Zároveň vyzval všetkých katolíkov, aby odpustili, „ak sa im či v minulosti dostalo urážok od iných kresťanov“. „Nemôžeme zmazať to, čo sa stalo, ale nechceme dovoliť, aby ťarcha minulej viny naďalej zamorovala naše vzťahy,“ povedal pápež. Vyjadril tiež presvedčenie, že „Božie milosrdenstvo naše vzťahy obnoví“.
Vatikán oznámil, že pápež František v októbri navštívi Švédsko, aby sa v meste Lund zúčastnil na podujatiach venovaných nadchádzajúcim oslavám 500. výročia reformácie. Podľa Vatikánu pôjde o jednodňovú návštevu, ktorá sa uskutoční 31. októbra. Bude to prvá pápežova cesta do Švédska od roku 1989, keď tam zavítal pápež Ján Pavol II. Návšteva v Lunde sa uskutoční v čase, keď si tam Svetový luteránsky zväz (SLZ) bude pripomínať 70. výročie svojho založenia.
Agentúra Reuters uviedla, že katolícki tradicionalisti obviňujú Františka z prílišného ustupovania evanjelickej cirkvi, osobitne v prípade spoločnej modlitby, ktorú budú obe konfesie používať počas budúcoročných slávení 500. výročia reformácie. Upozorňujú, že modlitba príliš oslavuje zakladateľa protestantizmu Martina Luthera, ktorý bol katolíckou cirkvou odsúdený ako heretik a exkomunikovaný.
Dialóg s inými náboženstvami označuje pápež František za jednu z hlavných tém svojho pontifikátu. Počas neho už zavítal do evanjelického kostola v Ríme, ako aj do modlitebne valdeziánskej protestantskej komunity v Turíne na severe Talianska či do rímskej synagógy. Tento rok by sa mal stať aj prvým pápežom v dejinách, ktorý navštívi mešitu v Ríme.
Protestantské chrámy navštívili pápeži už aj v minulosti, ale František podľa svojich kritikov vysiela ohľadom medzikonfesionálnych vzťahov sporné signály. Prejavilo sa to údajne aj vlani, keď pripustil, že evanjelička vydatá za katolíka by sa mala sama rozhodnúť, či chce prijímať eucharistiu v cirkvi svojho manžela.
Teologický dialóg medzi rímskokatolíckou a luteránskou cirkvou sa síce začal už koncom 60. rokov 20. storočia po Druhom vatikánskom koncile, ale katolíci a evanjelici ešte stále oficiálne nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu v druhej cirkvi.