Pred viac ako piatimi rokmi prišlo o život desať ľudí, keď sa pretrhla hrádza s toxickým odpadom. Podľa rozhodnutia súdu sa ale obžalovaní nedopustili žiadneho trestného činu. Informoval o tom spravodajský portál atv.hu.
Obete havárie reagovali na verdikt rozhorčene. „Desať ľudí zomrelo a kto je vinný? Ja? Moji rodičia?“ povedal agentúre AFP päťdesiatštyriročný robotník Gyula Tokolics. Pri havárii prišiel o matku a otca, ktorého telo sa našlo až týždeň po havárii. Sám utrpel ťažké popáleniny od toxického odpadu, keď sa pokúšal rodičov nájsť. „Je to škandál,“ vykrikoval, než ho vyviedla súdna stráž.
Prokuratúra obvinila bývalého riaditeľa a ďalších členov vedenia hlinikárne v meste Ajka, ležiaceho asi 160 kilometrov západne od Budapešti, že nedbalosťou zavinili pretrhnutie hrádze odkalovacej nádrže a spôsobili tak smrť desiatich ľudí a vážne materiálne a ekologické škody. Štátny žalobca navrhol pre všetkých obžalovaných nepodmienečné tresty od päť do desať rokov väzenia.
Havária sa odohrala okolo poludnia 4. októbra 2010. Po pretrhnutí hrádze uniklo do okolia na milión ton toxického kalu. Dva metre vysoká vlna červeného kalu postihla tri obce pri továrne, okolo 150 ľudí utrpelo zranenia, stovky domov sa stali neobývateľnými a 8000 ľudí muselo byť evakuovaných.
Podľa súdu, ktorý sa opieral o znalecké posudky statikov, spôsobila katastrofu nestabilita podložia. „Katastrofa bola len otázkou času,“ uviedol na súde jeden zo znalcov. Súd sa uzniesol na tom, že obžalovaní vzhľadom na stav dokumentácie a k platným povoleniam na prevádzku skládky nemali objektívnu možnosť vznik havárie predvídať.
Do umelo vytvorených lagún v okolí továrne bol už za komunistického režimu ukladaný tekutý odpad vznikajúci pri spracovaní bauxitu. Bol to kal tvorený radom zlúčenín vrátane oxidov železa, ktoré mu dodávali charakteristickú oranžovočervenú farbu. Hoci odpad obsahoval určité množstvo nebezpečných ťažkých kovov, hlavné riziko pre životné prostredie predstavovala jeho vysoká zásaditosť. Hodnotou pH sa červená brečka vyrovnala lúhu a pri kontakte s pokožkou pôsobila chemické popáleniny.
Organizácia na ochranu prírody Greenpeace uviedla, že zjavne nešlo o prírodnú pohromu, ale o ľudské zlyhanie, pretože na snímkach z vesmíru je jasne vidieť, že sa lagúny odpadu hýbu, ale nikto ich desať rokov nekontroloval.
Rozsah katastrofy prinútil vládu premiéra Viktora Orbána k vyhláseniu núdzového stavu v troch postihnutých župách a k povolaniu armády s ťažkou technikou a vrtuľníkmi. Obyvateľom zdevastovaných obcí vláda sľúbila uhradiť škody.
Maďarské úrady uložili v roku 2012 hliníkárenskej spoločnosti MAL za spôsobené škody pokutu 135,1 miliardy forintov. V dôsledku toho štát nad firmou prevzal kontrolu.