S odvolaním sa na spolkové ministerstvo vnútra o tom informovala agentúra DPA. Najmä utečenci z Afganistanu sa snažili vynútiť si rýchlejší azylový proces.
Okrem 560 Afgancov žalobu na nečinnosť nemeckého migračného úradu v minulom roku podalo tiež 337 Iračanov, 217 Eritrejčanov a 207 Sýrčanov. Zvyšní sťažovatelia pochádzali z iných krajín pôvodu. Nemecké ministerstvo vnútra údaje o počte žalôb zverejnilo na žiadosť Sevim Dagdelenovej, poslankyne Spolkového snemu za opozičnú stranu Ľavica. Tá dlhé čakacie lehoty na podanie žiadosti a jej následné vybavenie označila za „neúnosné a protiprávne“. Pre Thüringer Allgemeine ďalej uviedla, že „je to organizované zlyhanie štátu“.
Začiatkom januára BAMF oznámil, že tento rok musí spracovať zhruba 660 000 starých žiadostí o azyl. Približne 360 000 podali utečenci už vlani, no nestihli sa spracovať. Ďalších asi 300 000 migrantov, ktorých úrady vlani zaregistrovali, žiadosť o azyl zatiaľ nestihli podať. Podľa šéfa úradu Franka-Jürgena Weiseho pribudnú k týmto žiadostiam pravdepodobne ďalšie státisíce žiadostí od nových utečencov.
Do polovice tohto roka by malo radu BAMF posilniť až 4 000 nových zamestnancov s oprávnením rozhodovať o udelení azylu. Už počas minulého roka nastúpilo do úradu 1 000 nových ľudí. V druhej polovici tohto roka by malo na úrade pracovať asi 7 000 pracovníkov.
Nemecko je počas terajšej migračnej krízy jednou z hlavných krajín, kam smerujú vysídlenci predovšetkým z Blízkeho východu a severnej Afriky. V minulom roku ich do Nemecka prišlo takmer 1,1 milióna. Berlín plánuje Alžírsko, Tunisko nanovo zaradiť do zoznamu bezpečných krajín. Žiadatelia z týchto troch krajín tak nárok na azyl v Nemecku automaticky stratia.