Stačil by aj záblesk svetla v Ženeve

Mierové rozhovory, ktoré sa začali v piatok, majú priniesť koniec sýrskeho konfliktu. Ženeva sa tak môže stať aspoň svetielkom v nekonečnom tuneli už päťročnej sýrskej vojny.

01.02.2016 07:19
debata (14)
V Ženeve, kde sa začali mierové rokovania o... Foto: SITA/AP
ženeva, sýria, mierové rozhovory o sýrii, rozhovory o sýrii, demonštrácia, protest, V Ženeve, kde sa začali mierové rokovania o Sýrii, demonštranti držia transparenty odsudzujúce režim Bašára Asada.

Opatrný optimizmus živí skutočnosť, že do Švajčiarska pricestovali okrem vládnej delegácie z Damasku aj predstavitelia sýrskej opozície, s ktorými sa už v nedeľu stretol Staffan de Mistura, osobitný zmocnenec OSN pre Sýriu.

Ako informovala agentúra AFP, rokovali neoficiálne v hoteli, a nie v Paláci národov, kde sa majú konať rozhovory. Rokuje sa oddelene. Medzi účastníkmi budú ako sprostredkovatelia fungovať diplomati OSN.

Sýrska opozícia pricestovala do Ženevy až po niekoľkodňových dôkladných konzultáciách v saudskoarabskom Rijáde, ktorý žiada v súčasnosti nemožné – „hlavu“ sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Proti sú nielen v Moskve a Teheráne, ale aj vo Washingtone.

Na piatkovom otvorení odložených rozhovorov bola prítomná len vládna delegácia z Damasku. V sobotu boli však v Ženeve už aj jej politickí odporcovia, ktorí ihneď na úvod dali najavo, že opustia Ženevu, ak bude Damask pokračovať „v zločinoch“.

Konkrétne podľa nich ide o obliehanie miest pod kontrolou islamských radikálov, v ktorých časť civilistov je ich rukojemníkmi. Opozícia do poslednej chvíle žiadala záruky Damasku, že skončí blokádu a útoky na civilistov.

„Z približne 400-tisíc zablokovaných ľudí žije až 240-tisíc v oblasti mesta Deir-ez-Zor, ktorú už niekoľko rokov kontrolujú teroristi z Islamského štátu,“ reagoval na humanitárnu stránku problému odborník na Blízky východ Jevgenij Satanovskij. Zároveň pripomenul, že Rusko navrhlo OSN vlastnými lietadlami zhadzovať humanitárnu pomoc.

„Úradníci z OSN to rázne odmietli pretože osídlenú oblasť blokuje IS a nikomu sa tak nechce tamojším obyvateľom pomáhať,“ povedal pre rádio Moskva FM Satanovskij. V médiách sa dokonca objavila informácia o 48-hodinovom ultimáte, ktoré však napokon samotná opozícia dementovala.

„Nie je to pravda. Ak pôjde všetko dobre, tak sme pripravení tu ostať. Opozičnú delegáciu tvorí 40 ľudí a počas rozhovorov niekto ešte príde a iní odídu. Proces bude pokračovať,“ citujú agentúry Rijáda Násana Aghu, predstaviteľa sýrskej opozície. Napokon následne to potvrdil aj opozičný šéf Sálem Muslad, ktorý vedie delegáciu v Ženeve.

Ankara opäť videla Rusov nad Tureckom

Z opätovného porušenia vzdušného priestoru stíhacím bombardérom Su-34 obvinila Ankara Moskvu. Malo sa tak stať ešte v piatok, keď ruský stroj „prenikol na 20 až 25 sekúnd nad územie provincie Gaziantep“ pri hranici so Sýriou.

Prezident Recep Erdogan vzápätí oznámil, že sa chce kvôli incidentu stretnúť s Vladimirom Putinom. Práve snaha o priamy kontakt je podľa niektorých pozorovateľov dôvodom tvrdenia o incidente, ktorý potvrdil aj Pentagon. A to napriek tomu, že zatiaľ Ankara neposkytla dôkaz o narušení vzdušného priestoru na rozdiel od pokusu tak urobiť v prípade zostrelenia ruského stroja vlani v novembri.

„Je to propaganda bez dôkazov,“ povedal ruskej agentúre Interfax hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov. Napriek tomu turecké ministerstvo v oficiálnej reakcii tvrdí, že posádku lietadla ešte pred vstupom do vzdušného priestoru niekoľkokrát varovali v ruštine aj angličtine a upozornilo Moskvu, že „ponesie zodpovednosť za prípadné strašné následky“.

„Neexistuje žiadne ultimátum. Sme tu preto, aby sme dosiahli pokrok, a nie kvôli ultimátam,“ vyhlásil včera Muslad, ktorý zastupuje podľa niektorých zdrojov aj viac ako desaťtisíc ozbrojencov tzv. umiernenej opozície.

Pozvánku do Ženevy však nedostali sýrski Kurdi, ktorí tvoria v krajine približne 15 percent obyvateľstva. Chýbajú aj irackí Kurdi, nehovoriac už o ich tureckých bratrancoch, ktorých Ankara považuje za teroristov. Turecko a Saudská Arábia tak presadili svoje. Napriek tomu, že práve neprítomnosť Kurdov môže zaviesť rozhovory do slepej uličky.

V tejto súvislosti sa Moskva pokúsila o diplomatickú barličku, keď sýrskym Kurdom, ktorých v boji proti teroristickému Islamskému štátu podporujú aj USA, odkázala, že dostanú pozvánku v ďalších kolách rokovaní.

Podľa Damasku, ktorý sa usiluje o politické riešenie krízy, ani v nedeľu podvečer nebol známy zoznam delegácie opozície, ktorá kladie zase na rozdiel od Damasku na prvé miesto riešenie humanitárnej otázky.

„Zoznam nepozná ani OSN,“ potvrdil agentúre Reuters stály sýrsky predstaviteľ v spomínanej organizácii a vedúci sýrskej vládnej delegácie Bašar Džafarí. „S teroristami však rokovať nebudeme,“ nezabudol reagovať na pokusy dostať za stôl rozhovorov aj teroristov z IS, ako aj iných radikálnych islamských zoskupení.

V Sýrii medzičasom neutícha násilie. Nedeľňajší atentát na šiitským predmestí Damasku si vyžiadal životy 60 ľudí. Ďalších najmenej sto utrpelo zranenie. Útok spôsobil aj veľké materiálne škody.

Podľa sýrskej agentúry SANA aktérmi boli najmenej dvaja samovražední atentátnici. Najprv explodovala nálož umiestnená vo vozidle a keď sa k miestu začali zbiehať ľudia, dvaja útočníci odpálili na sebe výbušniny.

Ženevské mierové rozhovory sa konajú na základe schválenej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 2 254 a majú trvať minimálne pol roka. Podľa pozorovateľov je politická situácia v Sýrii veľmi zložitá. Napriek tomu nebezpečenstvo zo strany IS prinútilo USA a Rusko urobiť všetko preto, aby dostali zainteresované strany za rokovací stôl.

„Výsledkom päť rokov trvajúceho konfliktu v Sýrii je viac ako štvrť milióna životov a 11 miliónov Sýrčanov vyhnala vojna z domovov do zahraničia,“ pripomína britská BBC.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #mierové rokovania #Ženeva #vojna v Sýrii