Je to viac ako v júli 2015, keď vysídlenci začali do Európy masovo prichádzať a keď sa skoro 55 000 ľudí prepravilo z Turecka na grécke ostrovy. Turecko v novembri sľúbilo Európskej únii, že prílev utečencov výmenou za finančnú pomoc troch miliárd eur zmierni.
Podľa UNHCR sa utopilo alebo stratilo sa od začiatku roka v Stredozemnom mori 309 utečencov a prisťahovalcov.
Grécko pod tlakom EÚ sľúbilo, že do konca februára dobuduje päť registračných centier pre utečencov, ktorí sa majú tak dostať do celoeurópskej databázy. Ak majú právo na udelenie azylu, mali by byť prerozdelení do krajín EÚ. Vysídlenci radšej sami pokračujú v ceste po takzvanej balkánskej trase – cieľom drvivej väčšiny z nich je Nemecko.
Funkčné je zatiaľ jediné stredisko na ostrove Lesbos, kam smeruje hlavný prúd utečencov. Ďalšie sa spúšťa na ostrovoch Chios, Samos, Leros a Kos. Atény tiež budujú z bývalých vojenských kasární dva záchytné tábory v kontinentálnom Grécku, ktoré majú mať kapacitu len okolo 4 000 ľudí, čo zodpovedá približnému množstvo osôb, ktoré prekonávajú grécko-tureckú námornú hranicu iba za dva dni.
Krajiny EÚ sú množstvom utečencov stále viac znepokojené a nepriamo hrozia Grécku, že ho odstrihnú od spoločného schengenského priestoru voľného pohybu osôb, pokiaľ aj Atény prílivu utečencov nezabránia.
Európske metropoly dúfajú, že dobrou poistkou budú registračné hotspoty, na ktorých by sa ukázalo, že veľké množstvo prichádzajúcich ľudí sú ekonomickí imigranti, ktorí môžu byť opäť vyhostení. Podľa agentúry AFP z údajov UNHCR vyplýva, že tých je mizivá menšina: osôb utekajúcich najmä zo Sýrie, Iraku a Afganistanu pred vojnou a perzekúciou je v priemere 84 percent.
Grécko v posledných dňoch kritizovali pre zmenu EÚ z nedostatočného prerozdeľovania utečencov podľa kvót. Zo 160 000 ľudí, ktorých sa opatrenie malo dotknúť, sa ich z Grécka a Talianska, ktoré sú imigrantmi zahltené, sa na sever Európy dostalo len okolo 300.