Castrove dvojdňové rokovania v Paríži tak potvrdzujú normalizáciu vzťahov medzi Havanou a EÚ. Hollande sa vyjadril za plný návrat Kuby do medzinárodného spoločenstva.
Osemdesiatštyriročného kubánskeho lídra uvítali predstavitelia Francúzska pri Víťaznom oblúku s vojenskými poctami vyhradenými hlavám štátov. Raúl Castro potom odišiel autom v sprievode republikánskej stráže na koňoch po triede Champs-Elysées na rokovanie so svojím francúzskym náprotivkom François Hollandom.
Najvyšší francúzsky predstaviteľ po stretnutí vyhlásil, že je za odvolanie amerického embarga proti Kube, ako povedal už vlani. Embargo pritom označil za pozostatok studenej vojny a povedal, že karibský ostrov má získať späť svoje pevné miesto v medzinárodnom spoločenstve. Krátko potom, čo delegácie oboch krajín podpísali tucet predovšetkým ekonomických bilaterálnych zmlúv, sa vyjadril pre posilnenie vzájomnej spolupráce.
Castro pri spoločnom vystúpení s Hollandom pred novinármi ocenil ústretovosť Francúzska, ktoré by sa podľa neho malo zapojiť predovšetkým do sociálnych a ekonomických programov na Kube. Pred kamerami tlmočil pozdrav „všetkým obyvateľom Francúzska od kubánskeho ľudu“. Podľa spravodajskej stanice France24 Hollande a Castro pri stretnutí v Elyzejskom paláci hovorili aj o ľudských právach, ktoré podľa Západu Havana porušuje. Dohodli sa vraj, že sa k tomu v rámci oficiálnej návštevy verejne nevyjadrí.
Hollande bol na Kube vlani v máji a stal sa prvou západnou hlavou štátu, ktorá vstúpila na kubánsku pôdu od kubánskej revolúcie v roku 1959. V Havane sa stretol nielen s Raúlom Castrom, ale aj s jeho bratom Fidelom, ktorý ostrovu vládol takmer 50 rokov do roku 2006 a ktorý ako prezident navštívil Paríž pred 21 rokmi.
Castro priletel do Francúzska už v sobotu, ale cez víkend mal bližšie neupresnený súkromný program. Program zakončí Castro štátnou večerou s Hollandom a ďalšími predstaviteľmi oboch krajín.
V utorok sa v Paríži Castro stretne s francúzskym premiérom Manuelom Vallsom, predsedami oboch komôr parlamentu, teda Národného zhromaždenia a Senátu, a tiež sa starostkou francúzskej metropoly. Kubánska delegácia by sa mala neskôr stretnúť aj s generálnou riaditeľkou organizácie UNESCO Irinou Bokovovou, informovala AP.
Oficiálne vzťahy medzi Západom a Havanou boli desiatky rokov na bode mrazu, od roku 2013 sa však začali postupne normalizovať. Vlani v júli Washington a Havana po viac ako 50 rokoch obnovili diplomatické styky. Tie sa preurišili v roku 1961, pretože dva roky predtým sa na Kube moci chopili komunisti vedení Fidelom Castrom. Spojené štáty následne na ostrov uvalili hospodárske embargo, ktoré ešte len vlani začali uvoľňovať.
Európska únia jedná o normalizácii vzťahov s komunistickým ostrovom od začiatku roka 2014. Uvažuje o dohode, ktorá by podporila dialóg medzi úniou a Kubou v otázke ľudských práv, slobody slova alebo zmien klímy, a ktorá by položila aj stabilnejšie základy rozvoja hospodárskej spolupráce.
K návšteve kubánskeho lídra došlo len dva mesiace po dosiahnutí prelomovej dohody, v rámci ktorej parížsky klub veriteľských krajín odpustil Kube úroky po lehote splatnosti vo výške 8,5 miliardy dolárov výmenou za sľub, že Havana do pol druha roka splatí rozvinutým krajinám 2,6 miliardy dolárov pôžičiek. Rokovanie veriteľov viedlo Francúzsko, ktorému Kuba dlhuje štyri miliardy dolárov na pôžičkách po lehote splatnosti.
Dohodu uvítali obe strany ako zásadný krok k tomu, aby si Kuba otvorila cestu k medzinárodným pôžičkám, ku ktorým pre omeškané dlhy nemala prístup. USA naďalej uplatňujú voči Kube ekonomické embargo a nie sú medzi jej veriteľmi.
Podľa agentúry AP by návšteva mohla podporiť francúzske investície na Kube a tiež posilniť ekonomické, kultúrne a turistické vzťahy medzi oboma krajinami.