„Nový incident v tureckom vzdušnom priestore na pozadí vojny nervov zvyšuje riziko priamej konfrontácie medzi Moskvou a Ankarou a hrozí regiónu konfliktom s nepredvídateľnými následkami,“ upozornil včera ruský denník Kommersant. Poznamenáva pritom, že Ankaru tentoraz jednoznačne podporil rovnako šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ako aj Pentagon.
Turecko tvrdí, že jeho vzdušný priestor v piatok narušil ruský stíhací bombardér Su-34. Podľa Ankary išlo o podobný incident ako vlani v novembri, keď turecká stíhačka reagovala zostrelením ruského stroja Su-24.
O život vtedy prišli dvaja ruskí vojaci a udalosť vyvolala diplomatickú roztržku medzi oboma krajinami. Kremeľ rovnako ako na jeseň aj teraz obvinenie odmietol. V odvete za prvý incident Rusko uvalilo na Turecko tvrdé ekonomické sankce.
Podniklo však aj vojenské kroky na zabezpečenie svojich síl pôsobiacich v Sýrii. Rešpekt Ankary vyvoláva najmä protilietadlový raketový komplex S-400, vďaka ktorému ruskí vojaci zo Sýrie dovidia stovky kilometrov dovnútra tureckého vzdušného priestoru.
Po terajšom incidente je podľa analytikov, ktorých oslovil Kommersant, situácia pre Rusko zložitejšia. Prípad s Su-34 síce pripomína ten novembrový s SU-24, je ale medzi nimi zásadný rozdiel, konštatuje denník. Po prvé, Ankara sa vyhla priamej vojenskej konfrontácii s Moskvou a neriskovala tentoraz útok na ruské lietadlo.
Po druhé, rétorika tureckého vedenia svedčí o snahe konflikt s Moskvou čo najviac internacionalizovať a dostať ho mimo rámca dvojstranných vzťahov. A po tretie, medzinárodné reakcie svedčia o jednoznačnejšej podpore zo strany euroatlantických spojencov, než akú Ankare preukázali v novembri.
Ankara netají spokojnosť s reakciou spojencov. „Je dôležité, že NATO vystúpilo do popredia a vyhlásilo, že akékoľvek narušenie tureckého vzdušného priestoru považuje za narušenie vzdušného priestoru NATO,“ povedal turecký premiér Ahmet Davutoglu.
V podobnom duchu sa vyjadril aj prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý však súčasne využil príležitosť na obnovenie ponuky na schôdzku so šéfom Kremľa.
„Turecký prezident Erdogan v posledných dvoch mesiacoch dôsledne pracoval na tom, aby si zabezpečil podporu euroatlantických spojencov. Dôraznejší tón vyhlásení zaznievajúcich z Bruselu i Washingtonu k incidentu s Su-34 ukazuje, že sa mu to čiastočne podarilo,“ pripúšťa riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andrej Kortunov.
Moskva, ktorá v sýrskom konflikte podporuje režim Bašára Asada, o zosadenie ktorého sa Ankara usiluje, sa s odpoveďou na ponuku prezidentskej schôdzky neponáhľa. Rusko v súčasnom období dáva najavo, že je pripravené na akýkoľvek vývoj udalostí a zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii.
Podľa Kommersantu sa generálny štáb ruskej armády rozhodol prvý raz vyskúšať v bojových podmienkach najnovšie lietadlá Su-35S. Má ísť o štyri stroje, ktoré armáda dostala vlani v októbri a novembri.
Pred niekoľkými dňami preleteli cez Kaspické more a vzdušný priestor Iránu a Iraku do Sýrie. Podľa dôstojníka generálneho štábu má Rusko na základni v sýrskej Latákíji v súčasnosti už viac ako 70 lietadiel a vrtuľníkov.
Vzrastajúca sila Moskvy na Blízkom východe zvyšuje aj jej sebavedomie vo vzťahu k Ankare, myslí si americký analytik Jeffrey Mankoff z Centra strategických a medzinárodných štúdií. „Rusko zrejme ukazuje Turkom, že to, čo sa stalo predtým, ho nevystrašilo,“ povedal pre Christian Science Monitor.
„Rusko predpokladá, že z pohľadu Turecka by bolo veľmi riskantné zostreliť ešte jedno lietadlo a že spojenci z NATO naň vyvinú silný tlak, aby ho odradili od takej reakcie,“ dodal Mankoff.