Prvým krokom, ktorý chce kabinet premiéra Mila Djukanoviča v rámci týchto rokovaní urobiť, je pripraviť rad zmien v právnych predpisoch, ktoré sa týkajú armády a obrany krajiny. Medzi úpravami bude aj stanovenie povinnej účasti vo vojenských operáciách NATO.
Zmeny zákona zahŕňajúceho použitie jednotiek čiernohorskej armády v medzinárodných operáciách by mali byť pripravené do konca marca. Potom budú predložené parlamentu na schválenie. Podľa ministerstva obrany nové znenie tohto normatívneho aktu zruší princíp dobrovoľníckej služby v zahraničí, ktorý je v platnosti od roku 2010, keď sa Čierna Hora pripojila k misii ISAF v Afganistane, vedenej alianciou.
Možnosť rozhodnúť sa, či sa zapoja do operácií NATO, poskytoval vojakom zákon schválený v roku 2008. Vtedy išlo o kompromisné riešenie zavedené po zistení, že len málo príslušníkov ozbrojených síl prejavilo záujem o účasť v operáciách NATO proti radikálnemu hnutiu Taliban v Afganistane, ktoré sa začali v roku 2003.
„Nasadenie bude teraz povinné, čo znamená, že vojaci budú musieť ísť napríklad do Afganistanu, ak o tom ich nadriadení rozhodnú. Ak to odmietnu, stratia zamestnanie,“ vysvetlil podľa Balkánskej investigatívnej spravodajskej siete BIRN nemenovaný vysoký činiteľ ministerstva obrany.
Čiernu Horu čakajú v rámci prístupového procesu zmeny kľúčových zákonov upravujúcich bezpečnosť a obranu, pretože musia byť v súlade s pravidlami systému kolektívnej obrany NATO.
Väčšina Čiernohorcov sa však stále dôrazne stavia proti vojenskému nasadeniu svojej krajiny v oblastiach, ako je Afganistan. Podľa niektorých prieskumov ministerstva obrany považuje účasť v operáciách Severoatlantickej aliancie za prijateľnú len 30 percent príslušníkov ozbrojených síl. Úrady v záujme zvýšenia počtu vojakov ochotných zapojiť sa do takých operácií ponúka množstvo výhod v prípade nasadenia v zahraničí. Ide napríklad o vyššie platy alebo dodatočné body pre poradie čakateľov na byt.