Podľa španielskeho ministra spravodlivosti Rafaela Catalá je zriadenie katalánskeho ministerstva zahraničia v rozpore so španielskou ústavou, ktorá stanovuje rozdelenie kompetencií medzi centrálnu vládu a autonómne regióny. A práve medzinárodné vzťahy, ale tiež napríklad obrana či justícia spadajú výlučne do kompetencie centrálnej vlády.
Katalánsko vytvorilo ministerstvo zahraničia v polovici januára, predtým v katalánskej vláde fungoval len tajomník pre medzinárodné vzťahy. Pri nástupe do funkcie sa prvý šéf katalánskej diplomacie Raül Romeva netajil tým, že sa bude snažiť získať podporu v zahraničí pre projekt katalánskej vlády – dosiahnuť do 18 mesiacov samostatnosť svojej krajiny. Chce využiť aj svoje dlhoročné skúsenosti europoslanca a dostať problém najmä na pôdu Európskej únie. Tá už dala najavo, že veľmi úspešný nebude.
Podľa Romeva nie je dôvod sa znepokojovať. „Katalánsko robilo, robí a bude robiť zahraničnú politiku, pretože je to legálne a legitímne,“ vyhlásil podľa piatkového vydania katalánskeho denníka La Vanguardia Romeva. Katalánska vláda má už dlhší čas niekoľko zastúpení v zahraničí, napríklad v New Yorku, Londýne, Bruseli či Viedni, a okrem toho má vo svete niekoľko desiatok kultúrnych centier.
Katalánsko získalo autonómiu v rámci Španielskeho kráľovstva na základe španielskej ústavy, ktorá je platná od roku 1979. Rovnako ako ďalších 16 regiónov má tak svoju vládu a svoj parlament. Autonómne regióny majú právo spravovať napríklad svoje financie, sú zodpovedné za školský systém, zdravotníctvo či sociálne služby.
Vlani schválil katalánsky parlament, v ktorom majú väčšinu separatistické strany, rezolúciu, podľa ktorej má byť usporiadané referendum a do 18 mesiacov má vzniknúť samostatný štát. Španielsky ústavný súd však rezolúciu označil za protiústavnú. Už v roku 2014 zakázal ústavný súd referendum o nezávislosti, namiesto ktorého katalánska vláda usporiadala nezáväzné hlasovanie. V ňom sa pre nezávislosť na Španielsku vyslovilo asi 80 percent hlasujúcich, avšak len pri zhruba 40 percentnej účasti.
Podľa prieskumov sú Katalánci ohľadom odtrhnutia dlhodobo rozdelení približne pol napol. Mnohí z nich sa sťažujú, že ich bohatý región, produkujúci pätinu španielskeho HDP, odvádza Madridu príliš veľa na daniach bez toho, aby sa mu vrátil zodpovedajúci podiel formou vládnych investícií.