Rukojemníci pre teroristov už nie sú takí dôležití

Vojenské vozidlá, bezpečnostné sily s automatickým zbraňami. Je to realita, ktorá tri mesiace po útokoch v Paríži neopúšťa ani Brusel. Belgicko je na počet obyvateľov krajinou, ktorej občania sa takmer najčastejšie pridávajú k teroristickým skupinám, akou je Islamský štát (IS). Aj jeden z hlavných plánovačov masakry v Paríži Abdelhamid Abaaoud bol belgicko-marockého pôvodu.

10.02.2016 16:00
australia, rukojemnicka Foto: ,
Polícia už nemôže rátať s klasickými rukojemníckymi situáciami ako v minulosti, keď sa s teroristami vyjednávalo. Policajt na snímke z decembra 2014 odvádza do bezpečia bývalú rukojemníčku Jieun Baeovú, ktorej sa podarilo utiecť z kaviarne obsadenej teroristom v centre austrálskeho Sydney.
debata (8)

„Sledovali sme, samozrejme, čo sa deje v Paríži. Potom sa zvýšil stupeň nebezpečenstva aj v Bruseli. Dovtedy som si neuvedomovala, že by to bolo mesto, kde by mi niečo priamo hrozilo,“ hovorí pre Pravdu Kati Timonenová, Fínka, ktorá pracuje v belgickom hlavnom meste. „Keď došlo po týždni od útokov v Paríži k bezpečnostnému uzavretiu Bruselu, ani nechodilo metro, začalo by to byť vážne. Rodičia mi volali, aby som sa vrátila do Fínska, z roboty som dostala e-mail, že mám zvážiť, či môžem pracovať z domu. Bola som vystrašená,“ vraví mladá Fínka.

Ešte chvíľu po tom, čo metro opäť spustili, cestovala do práce na bicykli. „Zdalo sa mi to bezpečnejšie,“ smeje sa. „V supermarketoch sme sa všetci obzerali okolo seba. Uvedomovala som si to. Ale už to zmizlo. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Život pokračuje,“ hovorí Timonenová.

Pre bezpečnostné zložky však parížske útoky znamenajú, že sa novým pohľadom musia pozrieť na svoje postupy. Podľa viacerých expertov boli súčasťou trendu, ktorý vedie k zmenám ich práce.

„Čelíme nepriateľovi, ktorý je ochotný zomrieť a zároveň za sebou zanechať čo najväčší počet mŕtvych,“ pripomenul pre agentúru AFP Hubert Bonneau, šéf francúzskej elitnej jednotky GIGN. Podľa neho už polícia nemôže rátať s klasickými rukojemníckymi situáciami ako v minulosti, keď sa s teroristami vyjednávalo.

„Zajatci slúžia už len ako zábrana pred postupom bezpečnostných síl. Ak nezasiahneme rýchlo, budeme mať pravdepodobne ešte viac obetí. Toto je poučenie z parížskych útokov, ktoré mení naše postupy pri zásahu,“ tvrdí Bonneau. „V divadle Bataclan zabili 90 ľudí za 20 minút. Skončilo sa to vtedy, keď zasiahli bezpečnostné sily,“ uviedol.

„Obávam sa, že sa budeme musieť pripraviť na situácie, keď polícia bude tak povediac najprv strieľať a potom sa pýtať. Bude si to vyžadovať výcvik takýchto jednotiek, lebo to nemôžu robiť všetci,“ reagoval pre Pravdu Edwin Bakker, riaditeľ Centra pre teroristické a protiteroristické štúdie.

Podobne to vidia aj ďalší odborníci. „Vidíme, ako sa extrémisti čoraz viac sústreďujú na to, aby ich útoky boli čo najkrvavejšie. V 70. rokoch expert na terorizmus Brian Jenkins povedal, že teroristi chcú veľa pozornosti, ale nechcú veľa mŕtvych ľudí. Teraz sa zdá, že ich cieľom je oboje,“ uviedol pre Pravdu Sam Mullins, profesor z Európskeho centra bezpečnostných štúdií Georgea C. Marshalla. „Čo sa týka obetí, tak väčšina z nich umrie v prvých 30 minútach útoku. Potom teroristi využívajú rukojemníkov, aby predĺžili celú operáciu a získali si pozornosť. Neberú ich ako nástroj na vyjednávanie, aby prežili. Jasným príkladom je útok v indickom Mumbaji v roku 2008. Takže to, čo sme videli v Paríži, nie je nič nové, je to pokračovanie trendu,“ pripomenul Mullins.

Belgicko minulý týždeň oznámilo, že zdvojnásobí rozpočet pre bezpečnostné sily, spravodajské služby a justíciu. Podľa denníka New York Times by do roku 2019 malo polícii pribudnúť tisíc ľudí, ktorí budú mať na starosti agendu spojenú s terorizmom. Londýn zase vyšle do ulíc 600 ďalších príslušníkov bezpečnostných jednotiek. Tieto opatrenia majú slúžiť práve na urýchlenie reakcie polície v prípade teroristického ú­toku.

„Je to nákladná operácia. Nehovoríme iba o bežnej polícii, ale o špeciálnych jednotkách. A pokiaľ sa nič nestane, nie je to veľmi produktívne,“ vysvetľuje Bakker. „Takže bude veľmi dôležité správne zhodnotiť, kde by sme sa mali sústrediť na posilnenie bezpečnosti. Dáva to zmysel, keď hovoríme o Londýne a Paríži. Aj o Bruseli. Možno by sme sa mohli baviť o Viedni, Haagu či Ženeve, kde je veľa medzinárodných inštitúcií. Ale čo taká Barcelona alebo Bratislava či Budapešť? Alebo menšie mestá. To je veľmi ťažké povedať. Predpokladám, že konečným meradlom budú náklady a dúfajme, že aj správne zhodnotenie rizika,“ povedal Bakker.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Belgicko #Paríž #IS