Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg však zdôraznil, že úlohou lodí nebude „zastavovať alebo vracať lode s utečencami“, ale získavanie a odovzdávanie informácií a dohľadu na mori. Rozhodnutie NATO je odpoveďou na spoločnú žiadosť Nemecka, Grécka a Turecka o zapojenie aliancie do boja proti pašerákom ľudí do Európy. Ide o prvú námornú misiu NATO za súčasnej utečenecké krízy, označovanej za najhoršiu od roku 1945.
Vrchný veliteľ síl aliancie v Európe, americký generál Philip Breedlove, podľa agentúry AP uviedol, plavidlá by mali byť na mieste do 24 hodín a že pracuje na pláne misie. Misiu povedie námorná skupina 2, ktorá pôsobí pod velením Nemecka a má päť lodí. Ako prvé sa do misie podľa webovej stránky NATO zapoja tri z týchto plavidiel, nemecká loď Bonn, turecký Barbados a kanadská Fredericton. Mnohé krajiny už ponúkli, že do projektu prispejú vlastnými loďami
Počíta sa s tým, že turecké a grécke plavidlá budú operovať výhradne vo svojich pobrežných vodách, a tiež s tým, že utečenci, ktorých lode NATO zachytí, sa vrátia do Turecka bez ohľadu na to, kde ich nájdu.
Zároveň sa predpokladá, že misia NATO bude zdieľať informácie s gréckou a tureckou pobrežnou strážou a tiež s európskou agentúrou pre ochranu vonkajších hraníc EÚ Frontex. Agentúra má byť v budúcnosti aktívna na grécko-tureckej hranici a bude pôsobiť ako európska pohraničná stráž.
Bude zachraňovať NATO topiacich sa migrantov?
Na otázku novinárov, či budú lode NATO zachraňovať topiacich imigrantov, odpovedal Breedlove podľa AP vyhýbavo. „Naozaj s vami nemôžem hovoriť o tom, čo bude jadrom misie a čo nie. Rozhodli sme sa naozaj rýchlo a teraz sa musíme snažiť a plniť niektoré vojenské úlohy,“ povedal generál.
Ankara však s vracaním migrantov do Turecka vyjadrila súhlas. Podľa organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) by ale bol takýto postup nezákonný. „Sily NATO musia v Egejskom mori operovať v súlade s medzinárodným právom,“ uviedla AI vo vyhlásení. To podľa nej znamená len záchranné operácie.
Podľa gréckeho ministra Panosa Kammenosa by s misiou NATO mala začať aj nová rola pre európsku agentúru pre ochranu vonkajších hraníc EÚ Frontex, ktorá, namiesto aby pôsobila na gréckych ostrovoch, mala byť aktívna priamo na grécko-tureckom pomedzí. Agentúra Frontex by sa tak mala transformovať na európsku pohraničnú stráž, čo ale „vyžaduje politické rozhodnutie“, dodal grécky politik.
„Existuje zločinecký syndikát, ktorý zneužíva týchto úbohých ľudí. Jedná sa o organizovanú pašerácku operáciu. Keď sa na to zameriame, môže to mať ohromný humanitárny dopad,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters na tlačovej konferencii americký minister obrany Ashton Carter. Zdôraznil, že pre novú misiu boli všetky štáty NATO.
Operácie by sa podľa zdrojov blízkych bruselskému sídlu aliancie mali zúčastniť aj grécke a turecké vojenské lode, ktoré ale vzhľadom k napätiu medzi oboma štátmi budú pôsobiť len vo svojich výsostných vodách.
Glváč: Do misie prispejeme podľa požiadaviek
Slovenský minister obrany Martin Glváč uviedol pre médiá, že Slovensko si počká na požiadavky a to, aký charakter bude mať táto misia, a podľa toho do nej prispeje. Uviedol, že v minulosti sa napríklad hovorilo o účasti našich vojenských policajtov.
Komentáre označujú podobnú misiu NATO za prekvapivú. Aliancia doteraz podľa agentúry AFP odmietala hrať akúkoľvek rolu v prisťahovaleckej kríze, ktorá otriasa Európou, a tvrdila, že nemá mandát na to, aby strážila hranice či bojovala proti zločineckým sieťam pašerákov utečencov.
Niektoré krajiny NATO mali podľa zdrojov AFP výhrady k podobnej operácii. Hlavne sa obávali, že vyslať do oblasti námorníkov, ktorí v duchu medzinárodného práva majú povinnosť pomôcť všetkým lodiam v núdzi, ešte viac povzbudia migrantov k plavbám z Turecka do Grécka. Tomu má teraz zabrániť ich vracanie do Turecka.