Foto: SITA/AP, Patrik Stollarz
„Čím som starší, tým viac myslím na to, čo sa dialo v Auschwitzi,“ povedal Schwarzbaum pri príchode na súd obžalovanému Hanningovi. S pohľadom upretým priamo do očí ho vyzval, aby konečne povedal pravdu o tom, čo on a jeho kamaráti v Osvienčime robili.
Schwarzbaum je jedným zo 40 spolužalobcov – tých, čo Osvienčim prežili, a príbuzných tých, čo už nežijú, ktorí budú proti Hanningovi svedčiť. Hanning ako člen jednotiek SS čelí obžalobe z podielu na vražde 170-tisíc ľudí. Od januára 1943 do júna 1944 podľa obžaloby dohliadal na prichádzajúce transporty, ktoré v tom čase privážali židov najmä z Maďarska. Hanning tvrdí, že bol síce v Osvienčime dozorcom, ale nie vo vyhladzovacej časti Birkenau.
Proces sa začal za mimoriadneho záujmu verejnosti i novinárov. Aj preto sa pojednávania konajú v budove obchodnej a priemyselnej komory v Detmolde. Tam sa zhromaždili desiatky ľudí, ktorí obžalovaného Hanninga vítali nápisom: Proti zabúdaniu. Prišla však aj známa pravicová extrémistka a popieračka holokaustu 87-ročná Ursula Haverbecková.
Do mája je naplánovaných zatiaľ 12 dní pojednávaní, Hanning je podľa lekárskeho posudku schopný byť na každom dve hodiny. V prvých dňoch proti nemu majú svedčiť najmenej traja ľudia, ktorí Osvienčim prežili. Tí okrem iného budú svedčiť o tom, že v Osvienčime sa nedalo nevedieť o masovom vraždení.
„Pri krematóriách komíny chrlili oheň, plameň bol vysoký ako komíny samotné a zápach páleného ľudského mäsa bol taký, že sa len ťažko dal zniesť. Keď ste videli ten oheň, smrť bola vždy priamo pred vami, pretože všetci vedeli, že tam pália ľudí,“ spomínal ešte pred začiatkom procesu Schwarzbaum. Od Hanninga teraz očakáva, že bude rozprávať, čo sa v koncentračnom tábore dialo. „Ide mi len o spravodlivosť. Chcel by som, aby ten muž povedal pravdu. Je to preňho možno posledná príležitosť povedať pravdu. Musí povedať pravdu,“ dodal.
Foto: SITA/AP, Bernd Thissen
Tí, čo prežili, hovoria, že proces má aj po desiatkach rokov zmysel, aj keď obžalovaný je v pokročilom veku. „Som rád, že sa súdy ako tento konajú. Jasne sa povie, že to bol zločin. Je mi jedno, či bude potrestaný, ale to, čo nemecký súdny systém robí, je správne. Aj po takom dlhom čase to má zmysel,“ povedal ďalší z väzňov Osvienčimu, ktorí prežili, Justin Sonder. „Často sa ma pýtajú, či v Auschwitzi boli esesáci, ktorí by mali súcit. Odpovedám – absolútne nie! Bili vás, kopali, vzali vám čapicu a odhodili preč – len preto, aby vás za to mohli zastreliť,“ povedal.
Na súd sa rozhodla prísť aj 71-ročná Angela Oroszová, ktorá sa v Osvienčime narodila. Odmietla, že by nižšie postavení členovia SS len poslúchali rozkazy. „Ak tam boli, boli súčasťou masovej vraždy,“ zdôraznila Oroszová, ktorá žije v Montreale. Zločiny, ktoré boli spáchané, sú podľa nej tak neopísateľné, že sa nemožno zastaviť a povedať, že teraz je už neskoro. „Zdá sa, že svet je veľmi zábudlivý a keď počúvam, ako v Európe opäť rastie antisemitizmus a extrémizmus, rozčuľuje ma to. Zároveň ma to presviedča, že takéto súdne procesy sú nutné,“ dodala.
Proces s Hanningom nie je v Nemecku posledným tohto druhu. Momentálne sa pripravujú tri ďalšie. Prvý z nich by sa mohol začať v Neubrandenburgu koncom februára. Pred súdom sa tam má spovedať z podielu na smrti 3681 ľudí niekdajší člen osvienčimského zdravotníckeho personálu Hubert Zafke (95).