V opačnom prípade môže dôjsť k obnoveniu kontrol na vnútorných schengenských hraniciach až na dva roky. Rozhodla by o tom kvalifikovanou väčšinou Rada EÚ. Mohlo by dôjsť aj k tomu, že Schengen by Grécku ostatné krajiny uzavreli.
Podľa vysokopostaveného diplomatického zdroja, ktorý citovala agentúra Reuters, Atény boli proti prijatiu takýchto odporúčaní. Nejde však vraj o to, aby mohla únia Grécko izolovať, ale o to, aby bolo možné kontroly v prípade potreby na vnútorných hraniciach Schengenu predĺžiť.
Vlani do Grécka z Turecka prišlo viac ako 850-tisíc migrantov a utečencov. Tohto roku už takmer 75-tisíc, z toho je 41 percent Sýrčanov, 26 percent Afgancov a 16 percent Iračanov. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.
"Odporúčania berú do úvahy, že Grécko prijalo viaceré opatrenia na riešenie situácie. Tá má však také rozmery, že je potrebné ďalšie úsilie,“ uvádza sa v prijatom dokumente. "Celkové fungovanie schengenskej zóny je vážne ohrozené. Ťažkosti, ktorým čelí Grécko, majú vplyv na celú EÚ a musia byť riešené spoločne.“
Podľa EÚ musia Atény vyriešiť problémy s registráciou migrantov, monitorovaním mora, procedúrami pri hraničných kontrolách, analýzou rizík, nedostatkom kvalifikovaného personálu, infraštruktúrou a medzinárodnou spoluprácou.
Cez Grécko zvyčajne pokračujú utečenci do Macedónska a ďalej balkánskou trasou smerom do Rakúska a Nemecka. Viedeň včera varovala, že čo sa týka počtu migrantov, ktorých môže prijať, je na hranici svojich možností.
Na návšteve macedónskeho hlavného mesta Skopje to uviedol rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz. Viedeň by potom na územie krajiny viac utečencov nevpustila. To musí byť podľa šéfa diplomacie pripravené urobiť aj Skopje.
"S veľkou pravdepodobnosťou dosiahneme maximálny počet, takže Rakúsko bude musieť zastaviť migrantov na svojich hraniciach,“ citovala agentúra Reuters Kurza. "Macedónsko musí byť pripravené úplne zastaviť migrantov na svojich hraniciach,“ odkázal Skopje rakúsky minister.
Postup, ktorý opísal Kurz, by však uzavrel utečencov v Grécku. Atény sa snažia urýchliť spustenie ďalších hotspotov, kde by mali registrovať migrantov. Do dvoch týždňov by ich malo byť funkčných päť s kapacitou 50-tisíc. Lenže vytvorenie hotspotov priamo súvisí s prerozdeľovaním migrantov.
Lebo tých, čo majú právo na azyl, si mali krajiny EÚ rozdeliť. Schéma kvót však nefunguje aj preto, že ju Slovensko a Maďarsko napadli na Európskom súdnom dvore. Ani iné krajiny sa však nehrnú do jej uplatňovania a zároveň časť azylantov odmieta premiestenie.
Do istej miery by k zmierneniu migračnej vlny mohla prispieť nová misia NATO v Egejskom mori, ktorá vznikla z dohody medzi Tureckom, Nemeckom a Gréckom. Aliancia bude v prvom rade sledovať pašerákov ľudí.
Lode NATO sa už v piatok mali dostať do tureckých a gréckych vôd, nebudú však vracať plavidlá utečencov. Aliancia má spolupracovať aj s Frontexom, agentúrou, ktorá má na starosti bezpečnosť vonkajších hraníc únie.
"Zapojenie sa aliancie je znakom, že štáty EÚ sa zúfalo snažia nájsť riešenie migračnej krízy,“ uviedol pre Pravdu Andrew Geddes, expert na migráciu zo Sheffieldskej univerzity. "Počet ľudí, ktorí prekročili v januári Stredozemné more, je oveľa vyšší ako pred rokom v takomto čase.
Turecká vláda dala jasne najavo, že nepreberie všetku zodpovednosť. Dokonca pohrozila, že otvorí cestu utečencom do EÚ. Okrem toho plán premiestňovať utečencov do krajín EÚ nefunguje,“ pripomína Geddes.