Dragan Čovič, úradujúca hlava štátu, pri odovzdaní prihlášky vyjadril nádej, že Bosna by už na budúci rok mohla byť kandidátskou krajinou. Eurokomisár pre rozšírenie Johannes Hahn však tento optimizmus schladil. „Je to začiatok dlhej cesty, lebo kandidátsky štatút nie je možné dosiahnuť za niekoľko mesiacov,“ citovala ho agentúra Anadolija. Čakacia lehota od podania prihlášky do získania štatútu býva veľmi individuálna. Chorvátsku to trvalo štrnásť mesiacov, Albánsku viac ako päť rokov. Ale ani zaradenie medzi kandidátske krajiny ešte neznamená automatickú pozvánku na vstupné rokovania, Macedónsko napríklad pre spor s Gréckom o svoj názov čaká na zelenú už jedenásty rok.
Ani najoptimistickejšie prognózy nepovažujú vstup Bosny do EÚ za reálny pred rokom 2025. Brusel pokračovanie integrácie Sarajeva podmieňuje reformou ústavy a súdnictva, bojom proti korupcii a zabezpečením ochrany ľudských práv a slobody prejavu. „Domáce úlohy sa musia spraviť v Bosne a Hercegovine a my pomôžeme,“ povedal v pondelok Čovičovi podľa Anadolije šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý v minulosti pôsobil ako osobitný predstaviteľ medzinárodného spoločenstva i EÚ v Bosne.
Jednu z úloh splnilo Sarajevo iba v týchto dňoch schválením takzvaného mechanizmu koordinácie. Ten má umožniť, aby Bosna, jej komplikovaná politická štruktúra a početné úrovne moci zapojené do procesu prijímania rozhodnutí, mohli vo vzťahu k EÚ vystupovať jednotne a hovoriť „jedným hlasom“. Bosna je totiž v dôsledku vojny medzi Srbmi, Bosniakmi a Chorvátmi a zložitej mierovej dohody z roku 1995 jedným z najkomplikovanejších byrokratických kolosov Európy. Krajina s necelými štyrmi miliónmi obyvateľov má až deväť predsedov vlád, päť prezidentov, 180 ministrov a 760 zákonodarcov.