Dobre informované zdroje tvrdia, že základnou správou summitu EÚ bude jasný dôraz na to, aby sa skutočne začali napĺňať už vopred dohodnuté kroky. A to nielen zo strany krajín EÚ, ale aj partnerov, ako je Turecko.
Summit teda v prvom rade potvrdí význam, ktorý únia pri zvládaní utečeneckej krízy kladie na spoločné celoeurópske riešenie tejto problematiky, teda na spoluprácu s Tureckom a na skutočné zabezpečenie grécko-tureckej hranice.
Diplomati v Bruseli upokojovali očakávania niektorých európskych médií, ktoré predpovedali ostrý stret medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a krajinami takzvanej Vyšehradskej skupiny (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) po pondelkovom summite V4 v Prahe.
Významný predstaviteľ jednej zo stredoeurópskych krajín novinárom povedal, že plán posilnenia macedónskej, albánskej a bulharskej hranice s Gréckom je doplnením významnej úzkej spolupráce Únie s Tureckom a nie je s ňou v rozpore.
Závery pražského summitu V4 pritom hovoria o príprave okamžite použiteľného „alternatívneho podporného plánu“. So zástupcami balkánskych krajín sa predseda Európskej rady Donald Tusk a šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker zídu už večer.
Turci však podľa únie môžu urobiť viac. „Čísla zostávajú príliš vysoké,“ uvádza návrh záverov summitu o situácii v Egejskom mori, kde zatiaľ pokles počtu prichádzajúcich ľudí príliš nevidno.
Turecko, ktorého premiér Ahmet Davutoglu sa pred summitom zíde s Donaldom Tuskom, by preto podľa návrhu textu malo urobiť viac v boji s pašerákmi ľudí a prevádzačskými sieťami. Pripomína sa tiež dohodnutá operácia Severoatlantickej aliancie, ktorej konkrétny mandát by podľa vysoko postaveného únijného činiteľa mohol byť jasný budúci týždeň.
Európa plánuje podporiť Turecko prevzatím sýrskych utečencov
Súčasťou podpory Turecka je tiež zvažovaný plán prevzatia desaťtisícov sýrskych utečencov priamo z táborov v Turecku. Ten by mal sýrskym utečencom umožniť bezpečnú a legálnu cestu za azylom namiesto riskantného preplávania Egejského mora.
Záležitosť je pre únijné krajiny dobrovoľná a kancelárka Merkelová a Európska komisia o nej hovoria už od vlaňajšieho decembra. „Koalícia ochotných“ podieľať sa na tomto pláne sa zíde ešte pred summitom, stretnutie organizuje Rakúsko.
Krajiny zo stredu Európy sa nemienia zúčastňovať tohto rokovania a zdôrazňujú, že predpokladom podobného kroku je zvládnutie situácie s nelegálnymi migrantmi na vonkajšej hranici únie.
Diplomati niekoľkých krajín neodpovedali jednoznačne na otázku, koľko času dáva únia Turecku na skutočné zlepšenie jeho prístupu a výrazné obmedzenie migračného toku. Niekoľko ráz sa však pripomenul v tejto súvislosti summit únie, ktorý naplánovali na budúci mesiac.
Gréci, ktorí sú podľa diplomatov v poslednej dobe pod jasným tlakom, aby so záležitosťou niečo robili, zintenzívnili práce na budovaní takzvaných hotspotov, teda centier, v ktorých majú prichádzajúcich migrantov identifikovať a registrovať. Podľa Atén už štyri strediská tohto typu fungujú, piate – na ostrove Kos – by malo začať pracovať ešte tento týždeň.
Záver summitu V4, ktorý sa venoval migračnej problematike, hneď v prvom odseku spomína potrebu „obmedzenia prúdu“ migrantov. Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek začiatkom týždňa v Bruseli novinárom povedal, že práve túto formuláciu chce V4 presadiť.
Závery tiež zdôrazňujú pomoc sýrskym utečencom priamo v regióne. Pripomínajú nedávnu darcovskú konferenciu v Londýne s výzvou členským krajinám aj Európskej komisii, aby svoje záväzky čo najrýchlejšie splnili. Výsledkom konferencie je prísľub, že vojnou sužovaná Sýria a okolité krajiny by tento rok mali dostať pomoc vo výške najmenej šiestich miliárd dolárov.
S migračnou problematikou súvisí tiež dianie v samotnej Sýrii. Vo štvrtok by mali byť viditeľné výsledky či zlyhania dohody o prímerí, ktorú pred týždňom dohodli na okraj bezpečnostnej konferencie v Mníchove. Je preto pravdepodobné, že lídri krajín EÚ budú na aktuálny vývoj v Sýrii v záveroch summitu reagovať.