Foto: SITA/AP
Keď Nemci v okupovanom Poľsku v októbri 1942 likvidovali opatovské geto, odvliekli viac ako 6-tisíc Židov do Treblinky. Bol medzi nimi aj Willenberg. Nacisti prikázali väzňom, aby sa vyzliekli, lebo sa osprchujú a budú pokračovať v ceste vlakom. V skutočnosti ich čakala smrť v plynových komorách.
Willenberg po deportácii do Treblinky zahliadol známu tvár z Čenstochovej. Väzeň mu poradil, aby sa prihlásil, že je murár, keď sa budú Nemci vypytovať. Stalo sa. "Vyskočil som z davu. Esesák ma kopol a poslal do barakov. Všetky tri transporty s 20 vagónmi išli do plynu,“ povedal Willenberg v roku 2013 pre stanicu BBC.
Syn židovského učiteľa a matky kresťanky, ktorá prestúpila na judaizmus, bol nakoniec zaradený medzi väzňov, ktorí triedili veci po zavraždených. Jedného dňa prehŕňal oblečenie, podľa ktorého zistil, že stratil dvoch milovaných anjelikov.
"Spoznal som kabát, z ktorého vyrástla moja sestra. Mama jej na ňom predĺžila rukávy, aby ho mohla ešte nosiť. Bola tam aj modrá sukňa, ktorá patrila druhej sestre. Hneď som vedel, čo sa stalo,“ spomínal Willenberg podľa novín Daily Mail, keď našiel dôkazy, že obe dievčatá zahynuli v plynových komorách.
Nacistický tábor smrti Treblinka
- Nemci ho zriadili pri obci Treblinka na okupovanom poľskom území. Fungoval od júla 1942 do októbra 1943.
- Objekt slúžil na rýchle vyvražďovanie Židov po ich deportácii. Esesáci nechali nažive len málo z nich, aby ich zneužívali na otrocké práce – ako napríklad odnášanie mŕtvol do masových hrobov.
- Nacisti zavraždili v Treblinke viac ako 800-tisíc Židov. Medzi obeťami boli aj Rómovia z jedného transportu (dvetisíc zabitých).
- Vzbura väzňov vypukla 2. augusta 1943. Ukradli zbrane, založili požiar, dali sa na útek. Do akcie sa zapojili 700 Židov. Nacisti zastrelili väčšinu pri pokuse utiecť. Uniknúť sa podarilo 200 väzňom, ale zachránila sa len tretina. Nemci chytili alebo zabili väčšiu časť, lebo privolali posily (väzni nedokázali prestrihnúť telefonické drôty).
Treblinka patrila podobne ako Osvienčim medzi najväčšie zločiny spáchané nacistami. Posadnutosť zabíjaním mala obludné rozmery. Veliteľ tábora Franz Stangl sa dokonca chválil, že v čase medzi jeho raňajkami a obedom vyhasne až 6-tisíc židovských životov.
Postupujúci východný front, našťastie, zmaril ďalšie hitlerovské plány na poľskom území, ktoré okupovali Nemci. V Berlíne sa rozhodli likvidovať Treblinku, aby zamietli stopy po najťažších zločinoch. Väzňom nariadili vykopávať mŕtvoly a postaviť pohrebné hranice, aby spálili telesné pozostatky z masových hrobov.
Zotročení Židia, ktorých bolo v tábore nažive sedemsto, vedeli, že keď dokončia túto prácu, Nemci ich pozabíjajú. Jediný pokus k záchrane viedol cez vzburu.
Vyrobili si duplikát kľúča od skladu zbraní. Bolo horúce augustové popoludnie roku 1943, keď sa esesáci správali menej všímavo, lebo mnohí si vtedy zvykli ísť zaplávať a schladiť sa do neďalekej rieky. Židia založili požiar, aby vyvolali chaos, pričom sa zmocnili dvadsiatich samopalov, podobného počtu granátov a mnohých revolverov.
Willenberg bol medzi 67 šťastlivcami, ktorým sa podarilo utiecť. Medzi tými, čo zomreli, bol aj jeho veľký kamarát, protestantský kňaz židovského pôvodu. "Bežali sme spolu, ale dostal guľku do nohy. Spadol. Požiadal ma, aby som ho zabil. Povedal som mu, aby sa obzrel za vyvražďovacím táborom, v ktorom mu zavraždili ženu a dcéru, a strelil som ho do hlavy,“ zdôveril sa pre BBC.
Po úteku z Treblinky sa Willenberg zapojil do poľského odboja. Chopil sa zbrane počas slávneho Varšavského povstania v lete 1944. Po skončení vojny nastala éra komunizmu, preto emigroval do Izraela.
Ako spomienka na hrôzy holokaustu zostalo po ňom nielen ústne svedectvo, ale tiež sochy – tvorba, ktorou sa vracal do Treblinky. "Žijem dva životy. Jeden je teraz a druhý to, čo bolo. Nikdy ma to neopustí, zostáva v hlave, stále ide so mnou,“ opisoval traumu, ktorú v sebe niesol až do smrti.