V opačnom prípade hrozil horší scenár – odchod Britov z EÚ a destabilizácia celej Európy. Po danom ústupku sa o štedrosť svojich sociálnych systémov vo vzťahu k cudzincom začínajú zaujímať aj Dánsko, Nemecko či Rakúsko, žiadne reštrikcie však zatiaľ nenavrhli.
Briti budú po novom aj Slovákom vyplácať len toľko, koľko by dostali doma. Kým na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura, v Británii je teraz 82 eur. Príspevok teraz v Británii poberá 2-tisíc Slovákov a po uplynutí 4-ročného prechodného obdobia oň prídu. Obmedzenie dávok pre cudzincov má trvať sedem rokov a ide o jeden z ústupkov, ktorým má britský premiér David Cameron presvedčiť ľudí, aby v referende 23. júna hlasovali za zotrvanie krajiny v EÚ. Pre Britániu je riešenie migračnej otázky kľúčové, keďže tok prisťahovalcov je podľa Camerona pre krajinu už neudržateľný.
Ešte citeľnejšie pre niektorých Slovákov by bolo, ak by sa dávky začali škrtať v Rakúsku, kde pôsobí viac našincov. Prešovčan Július s rodinou má trvalý pobyt v jednej z rakúskych obcí pri Bratislave. Dorovnanie príspevku na ich malé dieťa z rakúskej strany predstavovalo asi 140 eur mesačne. Okrem toho rodičovský príspevok v Rakúsku je 435 eur mesačne, kým na Slovensku 202 eur, ak je matka s dieťaťom doma, a 280 eur, ak pracuje a dieťa je v jasliach či v škôlke.
Mnoho Čechov zase dochádza za prácou do Nemecka a poberajú tam aj dávky. Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku sa podarilo na summite vyjednať, aby sa zo znižovania detských prídavkov nestal precedens, a teda, že krajiny budú môcť okresávať iba tento typ sociálneho príspevku štátu.
„Keby sme teraz lacno tlaku Británie podľahli a nebojovali, tak v okamihu, keď by prišli nejaké iné nápady, ktoré by mohli znevýhodňovať občanov východnej Európy, by sme im automaticky vytvárali pohodlnejšiu a jednoduchšiu cestu na schválenie,“ povedal Sobotka po skončení summitu v Bruseli. Práve Sobotka bol na summite „hlasom“ V4, teda bol povereným vyjednávačom na summitových rokovaniach za visegrádsku štvorku a mal bojovať aj za záujmy Slovenska.
V Británii platí pre cudzincov, ktorí tam už pôsobia, prechodné 4-ročné obdobie. Kto do krajiny príde po prijatí zmien, čo sa očakáva približne v roku 2018, prídavky na deti bude dostávať až keď odrobí štyri roky. Aktuálne vo Veľkej Británii pracuje oficiálne okolo 100-tisíc slovenských občanov. Z nich takmer 2-tisíc poberá prídavky na deti, ktoré zostali doma.
„Pracujem a poberám dávky na deti, ktoré sú doma. Okrem toho mám úľavu na dani a od štátu dostávam aj podporu na bývanie. Keď dávajú, tak prečo by som to nemal využiť? Riadne pracujem, odvádzam všetko, čo mám, ale moje deti a rodina žijú lepšie, ako keby som robil na Slovensku,“ povedal pre Pravdu Igor Valach, rodák z Trebišova, ktorý už vyše šesť rokov pracuje v londýnskom hoteli ako kuchár a popri tom chodí na občasné fušky na rôzne stavby. Domov chodí 5-krát ročne na sviatky, rodina vidí častejšie jeho peniaze na bankovom účte ako jeho osobne.
O čo Slováci, ktorí v Británii pracujú alebo sú aj nezamestnaní, neprídu, sú príspevky na bývanie. Tie dostávajú od britskej vlády, aby mohli zaplatiť za nájom, ak je ich príjem nízky alebo žiaden. Od mesta môžu dostať aj ďalšiu pomoc, ak príspevok na bývanie nepokrýva nájom.
„Budú zavedené nové a ťažké obmedzenia k prístupu do nášho systému sociálneho zabezpečenia pre zahraničných pracovníkov EÚ. Som rád, že sa Británii na summite podarilo presadiť mechanizmus ,záchrannej brzdy', ktorá po jeho aktivácii zaručí, že počas siedmich rokov budú mať zahraniční pracovníci štvorročné obmedzenie k britským zamestnaneckým dávkam,“ povedal Cameron s tým, že v referende o zotrvaní alebo vystúpení Británie z únie, ktoré vyhlásil na 23. júna tohto roka, bude po dosiahnutí dohody s Európou presviedčať ľudí, aby zvolili „áno únii“.
Čo si „vydupali“ krajiny V4
Pôvodná predstava Británie bola, že by úplne zrušila vyplácanie detských prídavkov. Proti tomu sa však ohradili krajiny V4 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko), teda krajiny východnej Európy, z ktorých najviac ľudí chodí pracovať do zahraničia. V Bruseli nakoniec v piatok v neskorých nočných hodinách padlo rozhodnutie, že Británia bude musieť dávky do zahraničia vyplácať aj naďalej, ale len v tej výške, v akej ich vypláca tá krajina, v ktorej deti žijú.
Najviac sa toto opatrenie dotkne Poliakov. Práve Poliaci sú najpočetnejšou skupinou spomedzi migrantov žijúcich v Británii. Aktuálne je ich v krajine okolo 850-tisíc. Prídavky na deti poberá vyše 26– tisíc Poliakov žijúcich či pracujúcich v Británii, ktorých deti sú v Poľsku.
Visegrádskej štvorke sa v Bruseli podarilo vyjednať prechodné obdobie pre ľudí, ktorí už v Británii pracujú a príspevky na deti poberajú. Tým by sa spomínané dávky mali znižovať až v roku 2020. Pre nových migrantov začnú platiť s okamžitou platnosťou po prijatí potrebnej legislatívy. Podľa Camerona to bude v roku 2018. Prídavky na deti sa navyše vôbec neznížia tým, ktorí denne do práce do zahraničia dochádzajú napríklad do susedných krajín.
Slovenský premiér Robert Fico tvrdí, že pokiaľ by toto znižovanie prídavkov na deti spôsobovalo nespravodlivosť, do úvahy prichádzajú kompenzačné opatrenia zo strany vlád členských štátov, „pretože nejde o nejakú veľkú sumu, ktorá by dané krajiny obmedzovala“, vyhlásil Fico. Kompromisný návrh ešte musí schváliť rada ministrov a zaťažkávacia skúška ho čaká v Európskom parlamente.
Podľa britskej televíznej stanice BBC v roku 2015 žilo v Británii 13 percent ľudí narodených mimo Británie, čo celkovo predstavuje 8,3 milióna ľudí. Každoročne do krajiny prichádza 300-tisíc nových prisťahovalcov. Britský premiér chce tento počet okresať na číslo okolo 100-tisíc. Podľa rôznych štúdií však boli migranti za posledných desať rokov z ekonomického pohľadu pre Britániu prínosom. Teda viac prispeli do štátnej kasy na daniach, ako z nej na sociálnych benefitoch odčerpali.
Prečo únia Británii ustupuje
Dosiahnutá piatková reformná dohoda Británii takisto zaručuje, že ostrovný štát nikdy nebude súčasťou „európskeho superštátu“, teda tzv. ever closer union, proti ktorej Cameron dlhé roky bojuje. Britský premiér zároveň zdôraznil, že jeho krajina nikdy neprijme euro, pričom táto dohoda znamená „životnú ochranu“ pre ekonomiku ostrovnej krajiny.
„V súčasnej dobe, ktorá je nepredvídateľná a plná výziev od migrácie cez terorizmus, možnosť uzavretia úniových hraníc až po vojnu v Sýrii či konflikt medzi Ruskom a Tureckom, je práve jednota EÚ veľmi dôležitá. Hlboko verím, že Británia potrebuje EÚ a že EÚ potrebuje Britániu. Keby sme toto puto prerušili, bolo by to úplne proti našim spoločným záujmom,“ povedal predseda Európskej rady Donald Tusk.
„Verím, že týmto sme Davidovi Cameronovi dali balík, s ktorým môže viesť v Británii kampaň za zotrvanie Británie v EÚ,“ uviedla po rokovaniach nemecká kancelárka Angela Merkelová. Merkelová síce dohodu s Britániou privítala, zároveň priznala, že niektoré kompromisy sa jej neprijímali jednoducho. To platí predovšetkým pokiaľ ide o cieľ „stále tesnejšej únie“, od ktorého sa teraz Londýn odklonil.
„Ide o emocionálnu záležitosť. Patrím k tým, ktorí sú za pokračujúcu integráciu. Členstvo v EÚ je niečo, čo má veľkú hodnotu predovšetkým v časoch turbulencií a neistoty vo svete. Želám Davidovi Cameronovi v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch všetko najlepšie,“ dodala Merkelová.
Obe strany dohody si uvedomujú nevýhody odchodu Británie z únie. Briti by prišli o prístup na 500-miliónový jednotný trh európskych zákazníkov. Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 až 5 percent britského hrubého domáceho produktu. Utrpelo by aj londýnske finančné centrum City, keďže mnohé nadnárodné banky už ohlasovali v prípade Brexitu ich odchod z krajiny a presun napríklad do Paríža.
Na druhej strane, Briti svojím 11-percentným podielom v európskom rozpočte (druhý najväčší prispievateľ do európskeho rozpočtu) by v ňom ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer päťmiliardovú sekeru (príspevok Británie po odrátaní toho, čo z únie dostane cez eurofondy), ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny. V prípade Slovenska by to predstavovalo zhruba 60 miliónov navyše.
Cameron mal ohnivý prejav už po skončení rokovaní v Bruseli, ktorý cielil na Britov. V pondelok má zoznámiť s detailmi kompromisu aj tamojší parlament. Cameron uviedol, že „nemá rád Brusel“, ale „má rád Britániu“. Dodal, že úloha reformovať Európsku úniu sa ešte neskončila. Jednotliví ministri jeho vlády sa budú môcť v predreferendovej kampani vyjadrovať slobodne, ale ako tvrdí Cameron, zodpovednosťou predsedu vlády je „jasne hovoriť o tom, čomu verím a čo je správne pre túto krajinu“.
V sobotnom prejave Cameron tiež uviedol, že Británia bude bezpečnejšia v reformovanej Európe, pretože bude môcť spolupracovať s európskymi partnermi v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Spojené kráľovstvo bude silnejšie v EÚ aj preto, že bude môcť robiť „dôležité rozhodnutia“ o obchode a bezpečnosti ako súčasť tohto bloku.