Podľa agentúry pre ochranu vonkajších hraníc Európskej únie (Frontex) je zároveň prakticky nemožné, aby sa utečenci, ktorí nemôžu očakávať udelenie azylu, vracali do Turecka.
Šéf Frontexu Fabrice Leggero v Berlíne vyhlásil, že novo prichádzajúci utečenci, ktorí nespĺňajú kritériá pre poskytnutie ochrany a ktorých považujú za ekonomických migrantov, by v zásade mali opúšťať Grécko do jedného mesiaca.
Vzhľadom na to, že drvivá väčšina z nich dorazila na lodiach z Turecka, znamená to, že by sa do tejto krajiny mali aj vrátiť. To sa však nedeje a ani sa to nedá vynútiť, ak Turecko či úplne iná krajina tieto osoby neprijme dobrovoľne. Je teda takmer isté, že všetci zostanú v Grécku, upozornila agentúra AP.
Vedúci predstavitelia EÚ teraz hľadajú spôsoby, ako presvedčiť Ankaru k splneniu záväzku, aby zabraňovala už na svojom území utečencom v tom, aby mierili ďalej do Grécka.
Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi – ktorý navštívil grécky ostrov Lesbos, kde sa vyloďuje väčšina utečencov mieriacich do Európy cez Turecko – varoval, že uzatváranie hraníc na balkánskej ceste vedie k chaosu.
„Sme veľmi znepokojení správami, ktoré máme o množiacich sa uzáverách európskych hraníc pozdĺž balkánskej cesty, pretože to vyvolá viac chaosu a zmätku,“ citovala Grandiho agentúra AFP.
Podľa serveru denníka To Vima je situácia v Grécku výbušná. Polícia vozí stovky utečencov späť od hranice s Macedónskom, ktoré prestalo púšťať Afgancov a začalo regulovať aj prejazd osôb s nárokom na udelenie azylu. Dominový efekt v Macedónsku a ostatných krajinách na tzv. balkánskej trase spustilo Rakúsko, ktoré od piatku robí to isté. V metropole Atény sa hromadia ďalšie tisícky ľudí, pre ktorých zatiaľ nemá zmysel smerovať na sever.
Ubytovacie kapacity pre utečencov sú nedostatočné a úrady začínajú uvažovať o tom, že aspoň dočasne by ich začali umiestňovať napríklad v športových areáloch po celom Grécku. Tieto plány však podľa To Vima vzbudzujú odpor a nevôľu miestnych obyvateľov.
Grécky minister obrany Panos Kammenos obvinil Turecko, že sa snaží torpédovať nedávnu dohodu s NATO, aby sa spustili kontroly námorných hraníc medzi oboma štátmi plavidlami krajín Severoatlantickej aliancie. Tie sa zatiaľ plavia v medzinárodných vodách a neoperujú na pomedzí teritoriálnych vôd Grécka a Turecka.
Kammenos pred tromi týždňami tvrdil, že všetci migranti, ktorých NATO zadrží na mori, vrátia do Turecka. Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga nemá byť však úlohou misie zachytávať a odkláňať späť lode s utečencami, ale zdieľať s miestnymi úradmi informácie, zabezpečiť dohľad nad oblasťou a prispieť tak k prerušeniu trás kompresných staníc.
Grécko sa sťažuje, že EÚ nebráni blokáde utečencov
Grécko sa v utorok obrátilo na Holandsko ako predsednícku krajinu EÚ so sťažnosťou, že Európska únia nie je schopná zabrániť krajinám na takzvanej balkánskej ceste, aby obmedzovali prúd utečencov. Znepokojenie v tejto súvislosti vyjadril grécky premiér Alexis Tsipras holandskému premiérovi Markovi Ruttemu, uviedla agentúra AFP.
Toto sprísnenie kontroly migrácie je v rozpore „s tým, čo bolo minulý týždeň jednomyseľne dohodnuté na summite EÚ,“ upozornil Tsipras.
Grécky premiér tiež protestoval proti tomu, že Rakúsko pozvalo na stredu do Viedne zástupcov krajín na balkánskej trase, aby s nimi rokovalo o súčasnej migračnej kríze. Schôdza sa má konať pred štvrtkovým zasadnutím ministrov vnútra EÚ v Bruseli kvôli rovnakej problematike. Grécki predstavitelia do Viedne pozvaní neboli. Podľa agentúry AFP Viedeň chce s pozvanými štátmi viditeľne v stredu zjednotiť postup pred štvrtkovým bruselským rokovaním.
Rakúsko od piatku začalo tvrdo regulovať príjem utečencov a ostatné krajiny na balkánskej trase ho v tom začali nasledovať.
Európsky komisár pre migráciu Dimitris Avramopulos a holandský minister vnútra Klaas Dijkhoff v utorok v spoločnom vyhlásení uviedli, že všetky členské štáty EÚ „by mali konať v spoločnom duchu solidarity a zodpovednosti, najmä v čase, keď jednota a spoločné riešenia sú potrebné“.