Včera to oficiálne potvrdili Nemci a Rakúšania, pričom záujem o okresanie sociálnych benefitov pre prisťahovalcov majú aj Dáni. Nemecko aktuálne vypláca prídavky na deti vo výške 190 eur mesačne približne 70-tisíc cudzincom, ktorých deti žijú v ich domovských štátoch. Rakúsko vlani vyplatilo celkom podporu pre deti žijúce v zahraničí vo výške 223 miliónov eur, prevažná väčšina prostriedkov smerovala do Maďarska. Rakúšania vyplácajú na dieťa viac ako 100 eur mesačne.
Spomínané krajiny chcú ísť teraz podľa vzoru Británie, ktorá si na minulotýždňovom summite vydobyla viacero zmien v nastavení ich sociálneho systému. Pôvodná predstava britského premiéra Davida Camerona bola, že by úplne zrušili vyplácanie detských prídavkov ľuďom, ktorí prišli z iných krajín EÚ, ale deti nechali doma. Proti tomu sa však ohradili krajiny V4 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko), teda krajiny východnej Európy, z ktorých najviac ľudí chodí pracovať do zahraničia. V Bruseli nakoniec padlo rozhodnutie, že Británia bude musieť dávky do zahraničia vyplácať aj naďalej, ale len v tej výške, v akej ich vypláca tá krajina, v ktorej deti žijú. Na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura.
V Británii bude po novom platiť tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci by zmeny mali pocítiť ihneď, ako vstúpia do platnosti, teda pravdepodobne v roku 2018. Zmeny by mali trvať v krajine najbližších sedem rokov.
„Je pochopiteľné, aby sa prídavky vyplácané na deti, ktoré nežijú v Nemecku, upravili podľa úrovne životných nákladov konkrétnych krajín. Tieto životné náklady sú spravidla nižšie ako v Nemecku,“ odkázalo včera nemecké ministerstvo pre rodinu. Za zníženie príplatku na deti sa vyslovil poslanecký klub konzervatívnej únie CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej. Podporil ho aj podpredseda sociálnej demokracie (SPD) Olaf Scholz, ktorého strana je menším vládnym partnerom. O prípadnej úprave prídavkov na deti hovorila bezprostredne po summite aj Merkelová.
O možnom znížení prídavkov na deti cudzincov uvažuje aj rakúska vláda. Zákony však nebude upravovať, kým sa v Británii neuskutoční referendum o členstve v únii, ktoré je naplánované na 23. júna tohto roka. „Ak zmluva nadobudne platnosť, ak sa Briti v referende vyslovia pre zotrvanie v EÚ, potom by sme sa mali zísť a rokovať o tom, čo z britských požiadaviek by malo zmysel aj pre Rakúsko,“ povedal agentúre APA kancelár Werner Faymann. Zdôraznil však, že Rakúsko musí prehodnotiť nastavenie sociálneho systému pre cudzincov.
Aktuálne len vo Veľkej Británii pracuje oficiálne okolo 100-tisíc slovenských občanov. Z nich takmer 2-tisíc poberá prídavky na deti, ktoré zostali doma. V Británii dostanú pracujúci alebo aj tí, ktorí si prácu hľadajú, na dieťa 20,70 libry (26,54 eura) týždenne. Na každého ďalšieho potomka potom môžu poberať 13,70 libry (17,57 eura) týždenne.
Na nasledujúcich sedem rokov zavedie Londýn okrem okresania prídavkov na deti aj štvorročné obmedzenie sociálnych benefitov pre prichádzajúcich zamestnancov z iných krajín EÚ, teda zmeny sa budú týkať aj zamestnaneckých dávok.
Pre Britániu je riešenie migračnej otázky kľúčové. Cameron poukazoval na desiatkach stretnutí s európskymi lídrami v posledných mesiacoch na to, že migrácia je pre krajinu už neudržateľná. Podľa televíznej stanice BBC v roku 2014 žilo v Británii 13 percent ľudí narodených mimo krajiny. Celkovo je to 8,3 milióna ľudí. Každoročne do Británie prichádza 300-tisíc nových prisťahovalcov. Cameron chce tento počet skresať na číslo okolo 100-tisíc. Podľa rôznych štúdií však boli migranti za posledných desať rokov z ekonomického pohľadu pre Britániu prínosom. Teda viac prispeli do štátnej kasy na daniach, ako z nej na sociálnych benefitoch odčerpali.