Spoločnosť s logom jabĺčka nechce pomôcť úradom dostať sa k údajom v iPhone Syeda Rizwana Farooka. V decembri 2015 spolu s manželkou Tashfeen Malikovou zabili v kalifornskom San Berdardine 14 ľudí. Pár sa inšpiroval teroristickou propagandou.
FBI má k dispozícii niekoľko telefónov vrahov, ktorých zneškodnila polícia. K údajom v jednom z nich, čo je iPhone 5C, sa však nemôže dostať. Firma Apple zároveň s FBI odmieta spolupracovať.
Spoločnosť podľa spravodajského portálu Daily Beast tvrdí, že v skutočnosti ani ona k údajom nemá prístup. Na to by bolo potrebné heslo, ktorým Apple nedisponuje. Problémom je aj to, že s telefónom už manipulovali úrady. Súd nariadil spoločnosti Apple, aby zasiahla do operačného systém a pomohla tak FBI dostať sa k informáciám v telefóne.
"Spor v prípade San Bernardino nie je o vytvorení precedensu alebo vyslaní nejakého odkazu. Je o obetiach a spravodlivosti,“ uviedol riaditeľ FBI James Comey. "Zavraždili 14 ľudí a životy mnohých boli zničené, boli zranení. Dlhujeme im dôkladné vyšetrovanie na základe platných zákonov,“ tvrdí Comey.
Apple však oponuje, že FBI ide práve o to, aby mal ľahší prístup k technológii, ktorá mu pomôže dostať sa k údajom v telefónoch. "Ak to vytvoríme, techniku by bolo možné použiť znovu a znovu v prípade akéhokoľvek počtu prístrojov,“ vyhlásil šéf Apple Timothy Cook.
Spoločnosť v minulosti s úradmi spolupracovala. Apple to nepopiera. Podľa správy spoločnosti za prvý polrok 2015 firma riešila okolo 11-tisíc žiadostí, keď úrady po celom svete chceli vstup do asi 60-tisíc telefónov. Približne v 7 100 prípadoch spoločnosť Apple nejaké dáta poskytla.
Firma však zároveň pripomína, že FBI nejde o jeden konkrétny telefón, ako sa to snažia úrady prezentovať. Podľa denníka New York Times len americké ministerstvo spravodlivosti momentálne žiada odblokovanie najmenej deviatich prístrojov iPhone.
FBI naznačuje, že Apple sa viac stará o dobrý imidž pred zákazníkmi ako o bezpečnosť. Firma vraj predtým s úradmi spolupracovala viac. Zmenilo sa to údajne s odhaleniami Edwarda Snowdena, ktorý verejnosť v roku 2013 informoval o sledovacích praktikách americkej Agentúry pre národnú bezpečnosť (NSA).
Určite sa nedá vylúčiť, že pre Apple je boj o súkromie zákazníkov aj marketingových ťahom. Napriek tomu však odborníci upozorňujú, že pravidlá nie sú v týchto prípadoch nastavené jasne a potrebná je oveľa presnejšie kontrola.
Veď úrady by nemali robiť domové prehliadky len preto, že si môžu zaobstarať ku každému domu kľúč. Rovnako by nemali možnosť dostať sa k údajom akéhokoľvek telefónu len preto, že to technika umožňuje.
"Technologické spoločnosti by určite nemali byť nútené, aby takpovediac dobrovoľne spolupracovali s úradmi. Je to protiprávne. Vlády by mali demokraticky súhlasiť s tým, aké legálne právomoci nastaviť. Tie musia spĺňať všetky požiadavky ľudskoprávnych dohôd,“ reagoval pre Pravdu Ian Brown z Oxfordského internetového inštitútu na prestížnej Oxfordskej univerzite.
"Prípad je dôležitý, lebo to vyzerá tak, že vzniká precedens v tom, do akej miery vláda môže vyžadovať spoluprácu spoločností, ktoré produkujú informačné technológie,“ uviedla pre Pravdu aj Dorothy Denningová, autorka knihy Informačná vojna a bezpečnosť.
Ani samotné firmy v tom však nemajú celkom jasno. Apple podporil zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg. Bill Gates, bývalý šéf Microsoftu, naopak, naznačil, že v tomto prípade by mohli mať úrady prístup k údajom. Zároveň však pre agentúru Bloomberg uviedol, že vlády v minulosti, samozrejme, zneužívali získané údaje.