Podľa nej dnešná mocenská špička v Kyjeve ďaleko zaostáva za očakávaním predovšetkým v boji proti všadeprítomnej korupcii a za potrebné spoločenské reformy. Ak, samozrejme, k tým druhým nerátame napríklad reformovanú políciu, ktorá aspoň zovňajškom pripomína hrdinov z americkej komédie z policajného prostredia.
„Vzťah Ukrajincov k politike našich lídrov charakterizuje ich postoj k čoraz častejšie skloňovaným predčasným parlamentným voľbám,“ povedal pre Pravdu Oleh Prokopiv, učiteľ na strednej škole v kyjevskej štvrti Darnica. Podľa neho postoj obyčajných Ukrajincov vystihuje päť výrazov: rozčarovanie, únava, nedôvera, nejednotnosť a zaťaté päste.
„Rozčarovanie je u nás na Ukrajine vari najvýstižnejšie slovo vo vzťahu k dnešnej vládnej moci vrátane volieb do parlamentu. Navyše Ukrajinci nevidia žiadne šance na zlepšenie,“ pokúša sa Oleh Prokopiv načrtnúť súčasný stav nielen v Kyjeve, ale aj na vidieku, kde pravidelne navštevuje svojich príbuzných. Zovšadiaľ počuje to isté: životná úroveň klesá, rastie hyperinflácia a ceny, do neba sa šplhajú komunálne poplatky. Chýbajúce skutočné reformy sú príčinou, že Ukrajinci poslali do kolien popularitu takých politických figurín, ako je prezident Petro Porošenko, premiér Jaceňuk a ďalší. V tejto súvislosti koluje medzi Ukrajincami populárny vtip: exkrement z čias Janukovyča (predchádzajúci a zvrhnutý prezident – poz. red.) vymenili za rovnaký produkt, akurát s etiketou v angličtine.
V slovníku typického Ukrajinca sa dnes nadobro udomácnilo aj slovo únava. „Sme unavení z vyčíňania vládnej moci a politikov vôbec. Unavuje nás revolúcia, množstvo volieb. Ukrajinci sú unavení zo všetkých zmien a z transformácie,“ neodpustí si Olehov sused – dôchodca Vadim Omelčuckij. A nie sú to len Ukrajinci v jeho veku, ktorí dnes nostalgicky spomínajú časy, keď bol prezidentom Leonid Kučma. Dodnes sú presvedčení, že vtedy dosiahla Ukrajina najväčší rozkvet. Je pritom pravda, že ročný rast HDP sa pohyboval v dvojciferných číslach, o čom dnes v Kyjeve ani nesnívajú. „Kučma dokázal dosiahnuť to, čím sa dnes chvália rozvinuté európske krajiny, a to stabilitu, postupné napredovanie a vieru v budúcnosť,“ neodpustí si Vadim Omelčuckij exkurz do minulosti.
Väčšina ukrajinských odborníkov preto nevylučuje v najbližších parlamentných voľbách, tým skôr v prezidentských, víťazstvo síl veľmi blízkych, čo sa týka formy a obsahu, vládnutiu Kučmu, ktoré Ukrajinci charakterizujú ako „kučmizmus“.
Ukrajina je tiež dnes plná „neveriacich Tomášov“. Jej občania neveria vari nikomu a ničomu. Koeficient dôveryhodnosti vládnej moci je najnižší v novodobých dejinách krajiny. „Ak v minulosti Ukrajinci vkladali akú-takú nádej do volieb, tak dnes neveria v možné zlepšenie,“ charakterizuje Oleh Prokopiv postoj nielen svojho okolia. Potvrdzovali by to aj predpovede týkajúce sa volebnej účasti v najbližšom hlasovaní. Konkrétne sa hovorí o 36–40 percentách, ba aj menej. Práve nedôvera voličov sa premieta aj do možnosti príchodu tzv. nových tvárí v politike. Je preto vraj prakticky nulové riziko, že politickí „skokani“ ako Ľaško (šéf Radikálnej strany ) alebo Sadavoj (líder Svojpomoci) sa presadia v najbližšom hlasovaní. A pseudoperspektívny Michail Saakašvili, na ktorého v rodnom Gruzínsku vydali zatykač, na post vyšší ako post gubernátora Odeskej oblasti už „nedoskočí“.
„Ukrajincov paradoxne zjednocuje nejednotnosť. Počas každého ďalšieho hlasovania si totiž čoraz ťažšie dokážu vybrať lídra alebo politickú silu, ktorá by väčšinu oslovila svojou politikou. Potvrdzuje to nízka popularita všetkých politických strán, počnúc prezidentovým Blokom Petra Porošenka a Solidárnosťou cez Občiansky postoj až po v neposlednom rade Ľaškovu Radikálnu stranu,“ upozorňuje Kyjevčan Prokopiv. A odtiaľ je iba skok k divokým a pre obyčajného voliča nepochopiteľným politickým spojeniam do budúcnosti. Spájajú sa doteraz „nespojiteľní“ a donedávna politickí spojenci si nevedia prísť na meno. Spojenia ako Tymošenková – Nalivajčenko, Saakašvili – Baloga, Lucenko – Ľaško patria medzi poriadne politické kotrmelce pri hľadaní spojencov v boji o moc.
A tak logickým výsledkom sú zovreté päste čoraz väčšieho počtu Ukrajincov. „Na pozadí problémov vo vládnej koalícii, krachu skoro všetkých vládnych reforiem, na pozadí frustrácie prakticky všetkých politických síl sa mnohí Ukrajinci pozerajú s nádejou na politickú silu, počas vládnutia ktorej, ako sa ukázalo, sa žilo lepšie. A tou je dnes v parlamente Opozičný blok. Šikovne pritom využíva depresívne nálady Ukrajincov, ich sklamanie zo súčasnej vlády, využíva kritiku prezidenta Porošenka a kabinetu Jaceňuka. A práve to sú piliere plánu Opozičného bloku s cieľom dosiahnuť dobrý výsledok v najbližšom zápase o voliča v parlamentných voľbách,“ dodáva stredoškolský pedagóg Oleh Prokopiv. Jeho sused dôchodca Vadim Omelčuckij pritom nezabudne pripomenúť „lavičkové“ diskusie jemu rovných u nich vo dvore. „Vždy si pripomíname, že za Janukovyča aspoň nebola vojna a Strana regiónov sa síce starala o seba, ale umožnila žiť aj ľudu,“ sumarizuje takmer sedemdesiatnik. Akoby chcel naznačiť, za koho a ako budú Ukrajinci hlasovať v najbližších parlamentných i prezidentských voľbách