Grécky premiér tiež povedal, že je proti „jednostrannému konaniu“, teda proti regulácii príjmu utečencov na hraniciach krajín na takzvanej balkánskej ceste, ktorou sa vysídlenci dostávajú do centra Európy. Upozornil, že pokiaľ nebude EÚ schopná nájsť spoločné európske riešenie, ohrozí to spoločnú budúcnosť všetkých európskych krajín.
„Mnohí naši európski partneri nám pri rokovaniach v lete hovorili, že je potrebné dodržiavať dohody. Hovorím teda to isté. Dohody sa musia dodržiavať,“ pokračoval Tsipras. „Je neprijateľné, že niekto nechce zdieľať bremeno utečeneckej krízy. Tú možno vyriešiť iba solidaritou,“ povedal tiež s tým, že na summite bude požadovať, aby si všetky krajiny EÚ prevzali svoj diel utečencov z Grécka a Turecka.
Tsipras tiež odmietol kritiku, že Grécko dostatočne nechráni vonkajšie hranice EÚ, čo považujú krajiny takzvanej visegrádskej štvorky, vrátane Česka, za dôvod, prečo je potrebné mať možnosť uzatvoriť utečencom cestu ďalej do centra Európy z Grécka.
„Máme námorné hranice a nie je možné zabezpečiť hranicu uprostred mora. Keď sa utečenci za pomoci kompresných staníc blížia na nafukovacích lodiach k našim hraniciam, ktoré sú tiež európskymi hranicami, je tu len jedna povinnosť: zachrániť ľudí,“ povedal Tsipras. Vyjadril však nádej, že s misiou NATO v oblasti sa situácia obráti. „A ak všetci uvidia, že ani NATO nemôže chrániť hranice, potom potom kto?“ dodal.
Štáty EÚ sa vlani napriek odporu krajín Visegrádu dohodli na prerozdelení 160-tisíc žiadateľov o azyl na základe kvót, pričom v pláne Európskej komisie je, aby sa to stalo pravidlom aj pre ďalších utečencov. Slovensko proti tomu podalo žalobu a maďarský premiér Viktor Orbán dal najavo, že chce o prijímaní utečencov usporiadať referendum.
Tsipras v týchto dňoch varoval, že ak nebude utečenecká kríza na summite vyriešená k spokojnosti Atén, začne vetovať všetky rozhodnutia vyžadujúce si jednomyseľnosť európskej dvadsaťosmičky.