Chorvátska armáda bola doteraz využitá k budovaniu utečeneckých táborov, okrem toho asistovala pri príjme migrantov v oblasti Slavónska na severovýchode krajiny. Nie je však prítomná priamo na hranici, ktorej ostrahu zaisťujú policajti. Výpomoc vojska v prípade, ak nebudú stačiť sily pohraničnej polície, schválili vo februári parlamenty v Slovinsku a v Bulharsku.
„Ak bude potrebné nasadiť armádu, tak túto variantu uvedieme do chodu,“ povedal predseda chorvátskej vlády, ktorého citovala agentúra Reuters. O možnom nasadení armády v utorok informovala chorvátska tlač. Jutarnji list napísal, že vláda „už veľmi skoro“ navrhne patričné zmeny zákona o ochrane štátnej hranice.
Chorvátskom od vlaňajšieho septembra prešlo viac ako 650-tisíc utečencov smerujúcich do západnej Európy, prevažne do Nemecka. Chorvátsko spolu s Rakúskom, Macedónskom, Slovinskom a Srbskom nedávno posilnili hraničné kontroly. Toto rozhodnutie spôsobilo, že sa migranti začali hromadiť v Grécku.
Merkelová v tejto súvislosti podľa agentúry AP povedala, že súčasná situácia na grécko-macedónskej hranici nie je podľa nej porovnateľná s vlaňajším septembrom. Merkelová vtedy súhlasila, aby do Nemecka prišli tisíce utečencov, ktorí sa nahromadili v Maďarsku. „(V Grécku) sú možnosti ubytovania a utečenci by ich mali využiť,“ uviedla Merkelová.
Kancelárka tiež zopakovala, že v Európskej únii by mal existovať mechanizmus prerozdeľovania utečencov. „Utečenec nemá právo povedať ‚chcem azyl v konkrétnej krajine Európskej únie‘,“ povedala kancelárka. Nemecko vlani prijalo asi 1,1 milióna žiadostí o azyl.