Lekári bez hraníc tam denne ošetria desiatky detí, ktoré trpia na respiračné choroby. Ľudia sú vystresovaní, mnohí podvyživení. Sú tu trojmesačné bábätká, ktoré majú tri kilá – polovicu normálnej váhy.
Na gréckej strane uviazlo vyše 15-tisíc ľudí, vyše tretina z nich deti. Sarala ušla zo Sýrie s dcérou dva týždne po jej narodení. Do Grécka sa dostala približne pred mesiacom a v stane pri Idomeni prežíva pomaly už tretí týždeň. „Zostanem tu, kým Macedónsko neotvorí hranice. Bola som tu medzi prvými, nechcem stratiť príležitosť prejsť,“ povedala pre Reuters.
Macedónsko však už nikoho nepúšťa. „Mnohí tomu stále odmietajú uveriť a drvivá väčšina ľudí je zúfalá. Nevedia, čo s nimi bude ďalej. A to je niekedy horšie ako hlad a smäd. Neviete, čo bude s vašimi deťmi. Sú tu ako stratení,“ opisuje situáciu Marián Cehelník z občianskeho združenia Človek v ohrození.
V Idomeni je už niekoľko dní, pre rastúcu humanitárnu krízu sa sem dobrovoľníci presunuli z ostrova Lesbos. Atmosféra na Lesbose, kam prichádzajú utečenci z Turecka, a v Idomeni je podľa neho rozdielna.
Kým na Lesbose prichádzajúcich ľudí registrujú a zostávajú tam v táboroch len pár dní, v Idomeni pri ostnatom plote rastie zúfalstvo. Pre dážď je všade blato, všetci sú premočení.
Stravu zabezpečujú dobrovoľníci, ktorí vydávajú denne 10-tisíc porcií jedla – polievku zo strukovín, pre deti detskú výživu a sušienky. Tí, ktorým zostali ešte nejaké peniaze, si občas v dedine niečo kúpia. „Mnohí však nemajú nič,“ vraví Cehelník.
Niektorí sú tu už tri týždne. „Postupne, ako prichádzali, dostali poradové číslo, ale hranica bola aj predtým len čiastočne priepustná, v priemere prešlo len 150 denne,“ vysvetľuje Cehelník. Procedúry sa tiež stále menili.
Ku koncu Macedónci púšťali už len Sýrčanov a Iračanov, ktorí mali v poriadku všetky papiere, v nijakej krajine neboli predtým dlhšie ako 30 dní a zároveň nepochádzajú z provincie, ktoré Macedónsko považuje za bezpečné, napríklad Damask.
Miestni Gréci sa ľuďom snažia pomôcť, silné negatívne nálady od nich nezaznamenal. „Ak tých ľudí vidíte zoči-voči, tak máte k tomu iný postoj. Keď vidíte tie deti, tak si uvedomíte, aká je to katastrofa,“ hovorí. Pomoc je podľa neho nutná. „Zavrieť hranicu, nechať to na Grécko, ktoré má finančné problémy, a myslieť si, že tým je vec vybavená, nie je správne. Je to neľudské,“ vraví Cehelník.
Ťažko podľa neho predpokladať, čo bude nasledovať. Odhaduje, že tábor v Idomeni sa grécke úrady budú snažiť vysťahovať a ľudí premiestniť do riadnych táborov. Grécko by malo čoskoro otvoriť ďalšie tábory, otázne podľa neho je, či to pre toľkých ľudí bude stačiť. V krajine uviazlo celkovo už asi 42-tisíc migrantov.