Rusko dokáže zničiť stabilitu. Musíme s ním hovoriť

"Chápem, že naši ukrajinskí priatelia sú frustrovaní a musíme to brať do úvahy. Realita európskej geografie je však taká, že Rusko tu bude. Je to fakt,“ hovorí Pierre Vimont, bývalý výkonný generálny tajomník európskej diplomatickej služby. Rozhovor s francúzskym expertom na zahraničnú politiku vznikol v Kyjeve, kde sa na pozvanie Inštitútu pre svetovú politiku stretli odborníci z viacerých krajín Európy.

14.03.2016 16:00
Pierre Vimont Foto:
Francúzsky diplomat Pierre Vimont bol v rokoch 2010 až 2015 výkonným generálnym tajomníkom európskej diplomatickej služby.
debata (295)

Na stretnutiach v Kyjeve sme viac ráz počuli, že ukrajinské problémy sú aj európskymi problémami. Ako to vnímate vy?
Myslím, že je to tak. Jedným problémom, ktorý teraz riešime, je, že sme to tak mali vnímať od začiatku. Už keď sme rokovali o asociačnej dohode s Kyjevom. Ukrajina má istú zemepisnú pozíciu a vzťahy s Ruskom. Zvolený postup, keď to vyzeralo, že asociačná dohoda je krokom k členstvu Ukrajiny v Európskej únii, mohol prispieť k frustrácii Moskvy.

Treba však aj povedať, že Ukrajina je európsky štát a má právo si zvoliť svoju budúcnosť. V tejto chvíli potrebuje politickú stabilitu, ústavné reformy, boj s korupciou, zmeny v súdnom systéme. Keď sa to podarí, zlepšia sa aj ekonomické vyhliadky krajiny. Ukrajinskí lídri sú schopní to urobiť, ale je to aj dlhodobá záležitosť.

Ako bude vyzerať budúcnosť vzťahov únie a Ukrajiny?
Bude Ukrajina plnoprávnym členom EÚ? Bude mať nejaký špeciálny štatút? To sú otázky, na ktoré nemajú úplne jasnú odpoveď ani Kyjev, ani únia. Samotná EÚ prechádza zmenami. Riešime Brexit, flexibilitu rozhodovaní v rámci únie aj úroveň integrácie. Všetko bude mať dosah aj na tých, čo sa snažia byť členmi únie.

Napriek tomu, že možno presne nevieme, ako budú vyzerať vzťahy EÚ s Ukrajinou, nemali by sme byť oveľa jednoznačnejší  vo vytýčení európskej perspektívy pre Kyjev?
Cítim istú frustráciu Ukrajincov smerom k EÚ. Mali by sme si to uvedomiť a niečo s tým robiť. Problémom však bolo už to, ako sme začali s projektom východného partnerstva. Žiadali sme krajiny, aby prebrali naše pravidlá bez toho, aby sme im jasne povedali, čo bude nasledovať.

Samozrejme, v rámci východného partnerstva hovoríme o štátoch, ktoré sú dosť rozličné. Ale aj tak by sme sa mali snažiť spomenutú rozpoltenosť nejako prekonať. Možno ešte nevieme úplne definitívne povedať, aké budú naše vzťahy s Ukrajinou.

Ale raz k tomu dôjde. Musíme ukrajinským partnerom vysvetliť, že my sami riešime, čo bude s nami. Faktom je, že čelíme v EÚ únave z rozšírenia. Bolo to jasné, keď v roku 2014 predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal, že počas jeho päťročného pôsobenia sa únia nerozšíri.

Bolo to správne?
Riešime aj Turecko, západný Balkán. Všetko si to vyžaduje čas. A ako som už povedal, riešime samých seba.

Neboli však Junckerove slová studenou sprchou pre tých, čo sa snažia dostať do únie?
Chápem, čo myslíte. Mali by nasledovať aj slová nádeje. Nemali by sme vyvolávať iba dojem, že únia sa zatvára sama do seba. Preto hovorím o úprimnosti. Na jednej strane vysvetlime partnerom, aj Ukrajine, že máme vlastné problémy. Na strane druhej budujme s Kyjevom bližšie vzťahy. Bude to dobrá investícia  do budúcnosti.

Akú úlohu tu môže hrať Rusko?
Nemôžeme zabudnúť na to, čo sa stalo na Kryme, čo sa deje v Donecku a Luhansku. Pokračujú sankcie proti Rusku. Väčšina štátov je rozhorčená z toho, čo Moskva urobila. V istom momente však musíme začať znovu hovoriť s Kremľom.

O čom?
Aké má predstavy Rusko a aké ich máme my. Ako chceme organizovať európsky kontinent v budúcnosti. Počuli sme myšlienky o ekonomickom priestore od Vladivostoku po Lisabon, o novej bezpečnostnej architektúre. Vieme, že je to mimoriadne zložitá diskusia. Bez nej však budeme stále čeliť rovnakým problémom. Uvedomujem si však, že čas na takúto debatu ešte nenastal.

Hovorili sme s ukrajinským predstaviteľom v Trilaterálnej kontaktnej skupine, ktorý s Ruskom a OBSE rieši mierové rokovania o Donbase. Spomínal vplyv tajnej služby FSB, frustrovane v jednej chvíli povedal, že Rusko je zlo a že Európa by to mala chápať. Ako v takejto situácii hovoriť s Moskvou?
Musíme pochopiť frustráciu našich ukrajinských priateľov. Berme ju do úvahy. Realita európskej geografie je však taká, že Rusko tu bude. Je to fakt. Keď má vzťah EÚ a Ukrajiny priniesť Európe viac stability a bezpečnosti, nemôžeme si navrávať, že ruský problém jednoducho zmizne.

S Moskvou však debatujeme. Príkladom je dohoda o iránskom jadrovom programe, Sýria.
Prostredníctvom malých krokov by sme sa postupne mohli pokúsiť odstrániť frustráciu v našich vzťahoch. Spomenuli ste Sýriu. Keby sme spoločne našli politické riešenie, bolo by to dobré.

Môžeme s Ruskom hovoriť aj o ďalších krízach, o boji s terorizmom. Možno je to trocha kontroverzné, ale samotná Európska komisia uvažuje, ako riešiť vzťahy s Eurázijskou úniou. Nemusia to byť naozaj veľké kroky. Na začiatok stačí spolupráca medzi inštitúciami, aby sme sa navzájom lepšie pochopili. Musíme však o tom debatovať aj medzi sebou v EÚ.

Istá diskusia s Moskvou je nevyhnutná. Rusko však v tejto chvíli minimálne rétoricky podporuje všetko protieurópske, populistov, extrémistov. Nie je to veľký problém?
Vzťah Ruska k únii je dlhodobo pomerne rozporuplný. Moskva je podozrievaná smerom k Európe. Na druhej strane sa Rusko tvári, že únia je veľmi slabá a nie je preň dôležitým partnerom. Možno je to tým, že som diplomat, ale verím, že do istej miery sa musíte rozprávať aj s tými, čo sú voči vám v jednoznačnej opozícii.

Je to o základoch. Snažíme sa o istú mieru stability v Európe? Podľa mňa by to mal byť náš hlavný cieľ. A v tom prípade o tom musíme hovoriť s Ruskom. Pretože ono má kapacitu, aby ju zničilo.

Mali by sme si teda s Ruskom sadnúť a povedať mu: To, čo robíte, je absolútne neakceptovateľné, ale hľadajme, kde môžeme, spoločné záujmy.
Áno. V prvom rade musíme Rusku povedať, že to, čo sa stalo na Kryme a vo východnej Európe, je jednoducho neakceptovateľné.

Hovorím však skôr o tom, čo robí Rusko v Európe.
Za zdroje nestability si však môžeme aj sami. Rusko nevymyslelo Brexit. Nemyslím si ani, že by stálo za holandským referendom o asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou.

Rusko to však všetko využíva.
Využíva. Ale je v prvom rade na nás, aby sme si vyriešili naše vnútorné problémy. Vtedy Rusko aj iní stratia možnosti, ako zasahovať do našich záležitostí.

© Autorské práva vyhradené

295 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Rusko #Ukrajina #kríza na Ukrajine