Nemeckí voliči v troch spolkových krajinách vyslali kancelárke Angele Merkelovej signál, že nie sú spokojní. Jej CDU ledva odvrátila prehru na východe štátu v Sasku-Anhaltsku, kde ju takmer porazila antiimigrantská Alternatíva pre Nemecko (AfD).
A kresťanskí demokrati nedokázali zvíťaziť v Bádensku-Württembersku, ani v Porýní-Falcku. Je jasné, že pravicovým populistom pomáha utečenecká kríza. V celoštátnych prieskumoch majú viac ako desať percent.
"Bol to náročný deň,“ priznala pre médiá Merkelová. Pre CDU bude veľmi komplikované vytvoriť vládu aj v Sasku-Anhatsku, kde vyhrala. Bude na to potrebovať sociálnych demokratov a Zelených. V ďalších dvoch spolkových krajinách nevládli kresťanskí demokrati ani doteraz. V Bádensku-Württembersku zvíťazili Zelení a v Porýní-Falcku SPD.
Merkelová však nechce meniť svoju politiku smerom k utečeneckej kríze. Minulý rok požiadalo v Nemecku o azyl viac ako milión ľudí. Po výsledkoch krajinských volieb okamžite Merkelovú kritizoval bavorský premiér Horst Seehofer, teda jej politický spojenec a šéf Kresťanskosociálnej únie.
"Toto je zemetrasenie na politickej scéne v Nemecku,“ citoval denník Financial Times Seehofera. "Po takýchto volebných výsledkoch nemôže byť odpoveď ľuďom, že všetko pôjde tak ako doteraz,“ tvrdí bavorský premiér.
Kancelárka sa však stále spolieha, že nájde spoločné európske riešenie migrantskej krízy a dohodne sa aj s Tureckom. Zároveň jej v tejto chvíli nahráva, čo doteraz kritizovala. Teda uzatváranie hraníc.
"Čo sa týka balkánskej cesty, áno, nie sú pochybnosti o tom, že Nemecko momentálne získava na tom, že prichádza menej ľudí. Je to tiež spojené so zatvorením grécko-macedónskej hranice,“ uviedla Merkelová. Už pred voľbami bolo jasné, že krajne pravicová AfD zaznamená dobré výsledky. Vznikla len v roku 2013 a po nedeľných voľbách bude mať zástupcov už v ôsmich zo 16 regionálnych parlamentov.
Populisti a extrémisti profitujú z migračnej krízy v Európe
Nemecko
Pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla dvojciferné výsledky v nedeľňajších voľbách v troch spolkových krajinách. Strana kritizuje politiku kancelárky Angely Merkelovej a vyzýva na sprísnenie azylového práva a zabezpečenia hraníc. Na vlne migračnej krízy zosilnelo v Nemecku aj hnutie Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida), ktoré je od jesene 2014 aktívne najmä v Sasku a inde na východe Nemecka.
Francúzsko
Parlamentná krajne pravicová strana Národný front (FN) sa stala jednou z rozhodujúcich politických síl v krajine. V roku 2014 vyhrala vo Francúzsku voľby do Európskeho parlamentu a v prvom kole vlaňajších regionálnych volieb získala najviac hlasov. Medzi požiadavky FN patrí odmietanie migrantov, odchod Francúzska z EÚ a zrušenie eura. Na jeho čele stojí Marine Le Penová, ktorej dávajú prieskumy nádej na víťazstvo v prvom kole budúcoročných prezidentských volieb.
Holandsko
Pravicovo-populistická Strana pre slobodu (PVV) kontroverzného politika Geerta Wildersa vedie v prieskumoch pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Jej popularitu zvyšuje silná protiimigračná a protiislamská politika. Podľa Wildersa by malo Holandsko uzavrieť hranice a odmietnuť všetkých migrantov.
Rakúsko
Nacionalisticky orientovaná Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá presadzuje protiimigračnú politiku, má podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky podporu asi tretiny Rakúšanov.
Maďarsko
Ultrapravicové hnutie Jobbik s protirómskou, antisemitskou a protiimigračnou politikou je druhou najsilnejšou politickou stranou krajiny. Vo voľbách v roku 2014 získal Jobbik vyše 20 percent hlasov a podobný úspech zaznamenal aj v eurovoľbách. Jobbik sa pred rokom začal doťahovať na vládnuci Fidesz, potom sa však premiér Viktor Orbán ostro postavil proti tranzitu migrantov cez Maďarsko, dal postaviť ostnatý plot na južných hraniciach, odmietol kvóty a inicioval referendum o tejto otázke, čím vzrástli preferencie Fideszu na úkor Jobbiku.
Slovensko
Extrémistické zoskupenie Mariana Kotlebu získalo v parlamentných voľbách osem percent hlasov. Vo svojom programe sľúbilo nastolenie „poriadku s parazitmi v osadách“, odmietlo imigrantov, presadzuje vystúpenie Slovenska „zo zločineckého paktu NATO“ a vypísanie referenda o odchode krajiny z EÚ.
Grécko
Krajne pravicová strana Zlatý úsvit sa ostro vymedzuje proti imigrantom a EÚ. Vo vlaňajších predčasných parlamentných voľbách skončila na treťom mieste so ziskom takmer siedmich percent hlasov.
Dánsko
Protiimigračná Dánska ľudová strana (DF) sa stala po vlaňajších voľbách druhou najsilnejšou stranou v parlamente a jej zakladateľka Pia Kjaersgaardová bola zvolená za šéfku parlamentu. Dánska pravicová vláda sa tento rok dohodla s opozíciou na habaní majetku migrantov, z ktorého má byť financovaný ich pobyt.
Švédsko
Krajne pravicoví Švédski demokrati (SD) sa v parlamentných voľbách v roku 2014 stali so ziskom takmer 13 percent hlasov treťou najsilnejšou stranou. Protiimigračne ladenú stranu by podľa prieskumov dnes volilo až 25 percent Švédov.
(čtk)
Najvýraznejšie sa presadila v Sasku-Anhaltsku, kde s 24,2 percenta hlasov len pomerne tesne zaostala za CDU, ktorá dostala 29,8 percenta. V Bádensku-Württembersku získala AfD 15,1 percenta a v Porýní-Falcku 12,6 percenta.
"Budeme v opozícii,“ vyhlásila po volebných úspechoch šéfka populistov Frauke Petryová. "V Nemecku máme zásadný problém, ktorý viedol k tomuto výsledku vo voľbách,“ vyhlásila predsedníčka AfD v televízii ARD v jasnej narážke na utečeneckú krízu. Petryová žiada uzavretie hraníc, dokonca v minulosti naznačovala, že na ľudí, ktorí sa snažia dostať do Nemecka ilegálne, by mala polícia strieľať.
AfD však napriek dobrým výsledkom ešte nie je strana, ktorú by nemecká verejnosť plne akceptovala. Podľa prieskumu jej len okolo 15 percent voličov dalo hlas, aby reálne posilnilo jej politiku. Až tri štvrtiny ľudí si AfD vybrali v prvom rade preto, aby zavedeným stranám poslali odkaz, že s nimi nie sú spokojní.
Kancelárka Merkelová sa tak pohybuje na tenkom ľade. Nemecko síce pritvrdilo azylové zákony a stále viac utečencov, ktorí nemajú nárok na ochranu, posiela domov. Nie je však vôbec jasné, či bude dohoda s Tureckom fungovať. O nej budú rozhodovať lídri Európskej únie na summite vo štvrtok a piatok.
Ankara by mala na svoje územie prijať tých migrantov, ktorí sa dostanú na grécke ostrovy. Za každého vráteného Sýrčana by si však únia zobrala jedného z utečeneckých táborov v Turecku. Za dohodu žiada Ankara viac peňazí, vízovú liberalizáciu a otvorenie viacerých kapitol pri rokovaniach o členstve krajiny v EÚ.
Európski lídri by mali rátať aj s tým, že utečenecká kríza sa bude ešte stupňovať. Uzavreté grécko-macedónske hranice nie sú úplným riešením. V pondelok sa cez ne dostalo niekoľko stovák ľudí, traja migranti, vrátane tehotnej ženy, sa utopili v rozvodnenej rieke na hraniciach. Je veľmi pravdepodobné, že takéto tragédie sa budú opakovať, pokiaľ sa nenájde riešenie pre utečencov, ktorí už na území Európy sú.
Toto však bude určite ďalej posilňovať populistov a extrémistov každého druhu. AfD v Nemecku, kotlebovcov na Slovensku, Národný front Marine Le Penovej vo Francúzsku alebo holandského antiislamského šéfa Strany slobody Geerta Wildersa.
"Je jasné, že v Európe máme strany, ktoré idú proti elitám, najmä tie krajne pravicové. Niktoré sa živia na utečeneckej kríze, ale dôležitý je aj problém sociálnej nespravodlivosti. Na základe toho sa im darí pomerne jednoducho mobilizovať ľudí,“ reagoval pre Pravdu politický expert Jörg Forbrig z berlínskej pobočky organizácie German Marshall Fund.
"Riešením však nie je, že budeme proti nim donekonečna tvoriť veľké koalície. Ani to, že preberieme časť ich rétoriky. Riešením je ukázať, že nemajú žiadny program, žiadne riešenie. A teraz nehovorím len o veľkých témach ako utečenci či zahraničná politika. Ale o tom, ako riadiť krajinu, ako stavať cesty či budovať materské školy. Oni vedia iba hovoriť všetkému nie. Na to musíme poukázať,“ tvrdí Forbrig.