Pápež zároveň stanovil termíny kanonizácie ďalších štyroch budúcich svätých. V nedeľu 5. júna majú byť svätorečení rímskokatolícky kňaz a zakladateľ Kongregácie Mariánskych otcov Nepoškvrneného počatia Najsvätejšej Panny Márie Stanislaw Papczyński a švédska zdravotná sestra Maria Elizabeth Hesselbladová. Nasledovať bude 16. októbra svätorečenie Mexičana Josého Luisa Sáncheza del Río, ktorý zomrel mučeníckou smrťou, a potom argentínskeho dominikánskeho kňaza Josého Gabriela del Rosario Brochero.
Uznanie druhého z dvoch zázrakov Matky Terezy pápežom Františkom oznámil Vatikán vlani 18. decembra. Údajne išlo o nevysvetliteľné uzdravenie muža v Brazílii v roku 2008, ktorý bol v kóme kvôli niekoľkých abscesom na mozgu. Vatikán uznal, že pomohla modlitba jeho manželky k Matke Tereze.
Drobná rehoľníčka Tereza, ku ktorej patrí večný úsmev rovnako neodmysliteľne ako modrobiele sárí, sa už šesť rokov po smrti stala jednou z najrýchlejšie blahorečených v histórii. Urobil tak Ján Pavol II. v októbri 2003 vo Vatikáne za účasti viac ako 150-tisíc ľudí, medzi ktorými boli katolíci aj moslimovia. Zázrak nutný k blahorečeniu sa stal 5. septembra 1998, presne rok po smrti Matky Terezy, v kláštore pri bangladéšskych hraniciach, kam s veľkým nádorom v bruchu prišla Indka Monika Besraová. Nádor údajne zmizol po tom, čo sa mníšky modlili k Matke Tereze.
Matka Tereza sa narodila ako Agnes Bojaxhiuová 27. augusta 1910 v terajšom hlavnom meste Macedónska Skopje. Pri krste dostala meno Agnes a doma jej hovorili Gonxha (púčik). V 18 rokoch vstúpila v Dubline do rádu loretánskych sestier a krátko nato odišla do Indie, kde zložila rehoľný sľub a prijala meno Tereza. Niekoľko rokov učila v rádovej škole v Kalkate dievčatá z bohatých rodín.
Aby mohla pomáhať chudobným, vymohla si u pápeža povolenie odísť z kláštora. V roku 1950 jej prišla z Vatikánu odpoveď povoľujúca novú kongregáciu sestier Matky Terezy, ktorú pomenovala Misionárky lásky. Tereza bola 47 rokov predstavenou tohto rádu, ktorý má dnes viac ako 4 500 členiek vo viac ako 130 krajinách. Od roku 1984 existuje aj jeho mužská vetva pomenovaná Misionári lásky. Už v 50. rokoch založila Matka Tereza v Kalkate niekoľko útulkov pre chudobných a chorých.
V máji 1990 vznikol prvý dom Misionárok lásky aj v Československu – v Čadci. Krátko nato otvorili pobočku jej rádu aj v Prahe. Československo navštívila Matka Tereza prvýkrát už v roku 1984, druhýkrát prišla v roku 1990.
Ako nositeľka Nobelovej ceny za mier (1979) dokázala Matka Tereza pri svojich cestách po svete získať početné prostriedky tiež pre Rád Milosrdenstva, ktorý v roku 1950 založila a ktorý na sklonku jej života patril údajne k najbohatším rádom na svete.